Kitsune no sekai - DIEL DVANÁSTY 2/2

2. července 2018 v 20:45 | Peťa-chan |  Kitsune no sekai
Sypem si popol na hlavu, pretože posledný diel poviedky tu bol pred necelým rokom a ja netuším, ako mohol ten čas preletieť tak rýchlo o.o Vymyká sa to úplne spod kontroly, ale na druhej strane Vás môžem potešiť, keďže poviedke do konca chýba posledných pár odsekov, čo v preklade znamená, že v týchto dňoch Vám popridávam zvyšné časti ;) Jedna časť je tu rovno aj dnes večer a aj keď je kratšia - je to pokrok! Ak ste trochu stratení o čom to vlastne rozprávam, čo takto rozkliknúť rubriku a pozrieť sa na to bližšie? Neoľutujete ;)


Jaskynným tunelom sa ozývali dva páry krokov a občasný praskot iskier od ohnivých gúľ. Inak tam bolo až neskutočné ticho, čo dodávalo pocit mŕtva. Fakt sme v Renovej duši? Je tu tak prázdno a smutno...pomyslel si Akira ako tak so Shuuom kráčal vpred. Shuu pred ním kráčal a vyzeralo, že je tiež zo situácie mierne nešťastný. "Je to ešte ďaleko?" spýtal sa pošepky, akoby sa bál, že ich niekto začuje. "Priznám sa, že .... neviem, ale pocítime, keď sa to bude blížiť," odvetil mu Shuu. Ako na zavolanie sa v tuneli citeľne ochladilo a dvojica zastala. Zdalo sa im, alebo tu začal byť prievan? "Môžeš prosím ťa poslať tie gule ďalej?" požiadal Shuu a Aki mu vyhovel. Gule postupne prelevitovali až ku stene a odkryli na zemi veľkú dieru. "Och pre svätú labu, čo to...?" dostalo sa z Akiho, keď došli ku kraji priepasti. Nevyzeralo, že cesta vedie niekam inam, boli na konci. "Musíme skočiť dnu," potvrdil jeho obavy Shuu, "je tam Ren." Aki poslal ohnivú guľu dole a nechal ju voľne padať až pokým sa mu nestratila z dohľadu. "Však nás to zabije!" vyhlásil a v panike sa pozrel vlkovi do očí. "Neboj sa, ja nás spomalím," ubezpečil ho Shuu a chytil ho za ruku, "musíš mi len dôverovať!" Aki sa zhlboka nadýchol, potichu prikývol a stisol bielemu vlkovi dlaň. Spoločne vykročili do neznámej temnoty akoby sa po nich zľahla zem.
Aki mal celú cestu dolu pevne stisnuté viečka a vnímal len vietor a Shuuovu upokojujúcu dlaň. Ani sa nenazdal a jemne sa dotkol nohami zeme. Očakával, že budú padať nekonečnú dobu a nie päť sekúnd. "Neteš sa predčasne, musíme totiž prekonať toto" varoval ho Shuu. Lišiak sa poobzeral okolo a zbadal obrovskú bránu z kovu. Pomaly k nej podišli a Shuu sa jej na malý okamih dotkol. Chvíľu horúčkovito rozmýšľal a obrátil sa na Akiho: "Budeš ju musieť prepáliť s tvojím ohňom, aby sme sa za ňu dostali obaja." Akira cítil chlad, ktorý mu prenikal až do kostí a pri pohľade na jej veľkosť sa striasol. "Mysli na niečo povzbudivé, napríklad na Ichira," napomohol mu biely vlk. Pravda, Ichiro krváca niekde vonku, či hore, či kde to a on nedopustí, aby zomrel len kvôli nemu. Na krátky okamih sa mu vrátili všetky spomienky, ktoré mali spoločné. Od kedy ho prvýkrát stretol, pocítil vo svojom vnútri narastajúci plameň. Dokáže to!
Ku bráne vystrel ruku a sústredil sa na silu ohňa v jeho tele. Pocítil ľadové pichnutia, ale nevšímal si ich a pokračoval. Shuu stál pár metrov od neho a s úžasom pozoroval ako z lišiaka vytryskli plamene a narazili na bránu. Líščie uši mu s chvostom plápolali všetkými ohnivými farbami a jeho pohľad prepaľoval ešte intenzívnejšie. Bol úžasný! Ako chodiaca pochodeň v tejto temnote žiaril ešte viac, žasol biely vlk. Toto je moc, čo má vnútri! Brána s hukotom začala pukať a nakoniec sa celá roztrieštila. "Skvelá práca," poklonil sa jemne Shuu Akirovi. Bol rád, že sa lišiak takto vyfarbil, doslova - ešte stále jemne žiaril. Museli však pokračovať ďalej...
Spoločne prešli dovnútra priestoru, čo bol za bránou. Svetlo z ohnivých gúl nebolo treba, lebo steny zdobil fosforeskujúci kryštál, ktorý sám žiaril bielym svetlom. Po pár desiatkach metrov začuli rinčanie reťazí. "Sme tu!" vyhlásil Shuu a vybehol vpred s Akirom v pätách. Spoza zákruty sa pred nimi objavil otvorený priestor a v jeho strede... visel na nespočetne veľa reťaziach a úponkoch Ren. Jeho nahú kožu nebolo skoro ani vidieť, keď skoro každý centimeter pokrýval kov. Vyzeral tak zraniteľne, úplne inak ako bol Aki zvyknutý. Shuuovi pri tom pohľade vystúpili do očí slzy a zalapal po dychu. Nečakal, že je Ren takto spútaný. Nechcel si ani predstaviť, čím všetkým si musel prejsť, mnohí by boli na jeho mieste už dávno mŕtvi.
Neváhal ani sekundu a začal silou mysle postupne reťaze lámať jednu po druhej. S rinčaním padali na zem a zmizli akoby tu nikdy neboli. Bolo ich však neskutočne veľa a takto by tu bol donekonečna. Musí tu byť iná cesta. Prezrel si Renovo zúbožené telo a našiel to čo hľadal. Pri srdci mal zámok, ktorý akoby všetky časti združoval. Mohol ho vidieť len on, nebolo to niečo hmatateľné, ale dozaista to bola tá vec, ktorá musela byť odstránená. Len čo sa k nemu rukou priblížil, vedel, že musí zaplatiť veľkú cenu. Bol si toho vedomý od začiatku svojej cesty, že zadarmo to nebude. Preto ho odhovárali starší, že ak si vyberie zachrániť Rena, nebude už presne taký istý ako oni. Aj napriek všetkým proti mu to za to stálo. Svoju nesmrteľnosť by vymenil hocikedy, aby druhého zachránil z pazúrov zla. On už trpel dosť, je načase mu poskytnúť úľavu, aj keď to znamená, že nebude žiť večne.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama