A čo bolo vo Varšave?

13. června 2018 v 19:37 | Peťa-chan |  Cony a iné akcie
Úspešné ukončenie všetkých skúšok veľmi potešilo moju dušu, ktorá si mohla oddýchnuť od povinností a právom sa tešiť na dátum 9.6.2018, kedy som plánovala opustiť Slovensko. Na ako dlho? Ako? A prečo vlastne? To všetko sa dozviete v článku spoločne aj s nejakou tou fotodokumentáciou.




Začnime teda pekne od počiatku - od dôvodu, ktorý sa stal tým najhlavnejším a čo ma poháňalo aj celé mesiace. Ako iste viete, mám rada dvoch youtuberov (Dan & Phil). Keď minulý rok vyhlásili, že budú robiť turné po svete, neváhala som a s kamoškou sme si vybrali Varšavu ako najbližšiu aj najlepšiu destináciu nášho výletu. Vstupenky sme si kupovali hneď ako sa dalo a symbolicky rovno na moje narodeniny ešte v novembri.
Presuňme sa teda o pár mesiacov dopredu a to na ten konkrétny dátum, 9. júna, kedy sme čakali na letisku. Bolo tomu tak - rozhodli sme sa ísť letecky, čo vyšlo dokonca ešte lepšie než vlakom a ušetrili sme tak veľa času a starostí. Za dobrú cenu sme sa s Wizz Air doviezli až do Varšavy celkom v pohode (len sme mali trochu oneskorený let a mne išla hore prasknúť hlava a polovici cesty som prezývala lebo môj mozog si nechcel pripúšťať množstvo kyslíka, ktorý mal k dispozícii :D Za túto snímku to ale stálo.

Z letiska sme sa do mesta mali dostať linkou autobusu s číslom 175, čo sme rýchlo našli a poľahky aj kúpili lístky v automate (ktorý bral aj papierové peniaze). Problém bol, že autobus mal meškanie 30! minút a nás opúšťali nádeje, keď dovtedy prišlo aj ďalších päť spojov. Nakoniec sa ale podarilo prísť až do centra a to neďaleko centrálnej stanici vo Varšave.
Dúhové farby z google maps sa vysvetlili hneď ako sme vystúpili, pretože zrovna ten deň bol v meste Pride :D a bola som veľmi prekvapená, že Poľsko ako pomerne náboženská krajina bola takto vyzdobená - vlastne všade. Zo zastávky sme to mali len kúsok pešky ku ubytku, kde nás už čakal majiteľ. Ubytko bolo v centre, čo sme aj chceli a nešlo o žiadny hotel, ale byt? ktorý majiteľ takto poskytoval. Výhodou určite bola poloha a aj cena - za tie tri noci sme zaplatili okolo 50 eur. Samozrejme, že za tú cenu sme nečakali nič extra, ale v garsónke bolo čisto, posteľ bola pohodlná, budova bola zabezpečená na kód a bola tam wifina :D Mne viac nebolo treba, ako študent si nesťažujem.
Prvý deň sme sa rozhodli ku večeru trošku prejsť ku neďalekému obchodnému domu Zloté Tarasy, ktoré majú výhodnú polohu pri stanici a najimpozantnejšej budove vo Varšave - Palác Nauky a Kulturi. Pohyb po centre bol jednoznačne zaujímavý - v centre totiž obľubujú podchody a vám sa ľahko môže stať, že trošku pod tou zemou zablúdite. Resp. že zablúdite aj v tom spomínanom nákupnom centre, ktorý bol vkliesnený medzi budovy a toľko eskalátorov som pokope asi ešte nevidela.
Na druhý deň sme mali naplánované spoznávanie Varšavy - smer Staré mesto. Je pravda, že vo Varšave jazdí všeličo, ale vaše nohy vás donesú ku všetkému najspoľahlivejšie. Po ceste sme pozreli aj divadlo, kde to vlastne ten Dan a Phil mal mať to vystúpenie a potom sa už išlo len po pamiatkach. Veľkým priateľom v tom horúcom počasí boli parky, ktorých je vo Varšave fakt neúrekom a vy si tam môžete oddýchnuť. Pri pamätníku neznámeho vojaka sme rovno vystriehli výmenu čestnej stráže (o 14:00) a potom prešli do centra, kde bolo veľké množstvo pekných historických budov a sôch.

Okrem toho - aj masy ľudí, ako to už za pekného počasia v týchto turistických miestach býva. Staré mesto však za to stojí a človek sa má na čo pozerať, pre gastro turistov :D aj čo ochutnať, keďže občerstvenia tu máte od výmyslu sveta spoločne s rôznymi kaviarňami. Z námestia vidno krásne aj na protiľahlý futbalový štadión, ktorý sa nachádza za riekou Visla. Bočné uličky vás prevedú tiež do zaujímavých končín a vy môžete obdivovať ešte viac budov a architektúry. Napríklad aj zvyšky starého opevnenia alebo trhovisko. Je toho požehnane. Varšava je skutočne kontrastné mesto a budovy sú tu ...obrovské :D často budete mať hlavu obrátenú smerom hore ku oblohe - čo platí všade kam sa pohnete.

Prejdime na pondelok - deň D (ako Danove & Philove vystúpenie alebo ako Danove narodeniny :D), pretože 11.6. bol konečne tu a my sme pred Teatr Palladium stepovali už 2 hodiny pred začiatkom. Bolo to dobré rozhodnutie, pretože už vtedy tam bolo dosť ľudí. Najviac ma dorazili viacerí, čo mali na sebe narodeninové party čiapočky :D Keď nás vpustili dnu, hneď sme sa vrhli na merch, ktorý bol veľmi pekný, ale nanešťastie nemali šiltovky na ktoré sme sa najviac tešili. Nevadí, úlovky máme aj tak.

V sále sme sedeli v prvej rade na balkóne a celý čas tam bola skvelá atmosféra. Ja som si show veľmi užila, nespočetnekrát sme sa nasmiali a kričali pri každej možnej príležitosti. Interactive Introverts, čo bol názov turné, skutočne ľuďom a teda aj mne prinieslo všetko, čo sme chceli. Nebudem sem písať spoilery, aj keď vlastne každá show je svojím spôsobom iná, ale stálo to za to. Distrack, pesničky, obetovanie, interakcie s nami, simulácie a mnoho iného boli skrátka len niečo málo z toho, čo si na nás Dan a Phil pripravili. Za to im samozrejme ďakujem a nikdy ich neprestanem mať rada. Ste úžasní a robte naďalej, čo robíte.
Človek sa ani nenazdá a už tu bol utorok - čas odchodu hneď ráno o deviatej. Nechcelo sa mi ísť a kľudne by som tam ešte ostala. Na letisko sme sa opäť prepravili linkou 175 (ktorá pre zmenu prišla skôr, z čoho vyplýva ponaučenie že never autobusom vo Varšave :D). Letisko vo Varšase (Chopin), bolo trochu väčšie :D a ja som po dlhom období neletenia mala trochu stresy, ale všetko išlo v pohode (až na kontrolu leteniek na začiatku, kde to vkuse padalo a chlapík nás posielal na nejaký asi imaginárny terminál dva, aj keď po poľsky som mu teda nerozumela nič. Netreba sa však vzdávať a skúsiť tu letenku priložiť znovu po chvílinke, potom vás to pustí). Let bol v tomto prípade hladší a lepší, možno to bolo tým, že si môj mozog už zvykol a možno preto, že som si čítala či rozprávala sa s kamoškou.
Do Bratislavy sme dorazili bez problémov (najviac ma dorazilo to presúvanie medzi lietadlom a letiskom pomocou autobusu aj keď je to vzdialené len nejakých 20 metrov :D, pretože sme na neho zbytočne čakali 15 minút a my sme kvôli tomu nestihli vlak domov). Nevadí, prežijeme už všetko v spokojnosti a aspoň ostal čas na jedenie...

Myslím, že to je všetko, čo mám na srdci, aj keď som toho plánovala viac - viac vidieť, viac ochutnať, viac zažiť. Ale som vďačná aj tak za všetko. Rada na záver - v obchodoch bez problémov môžete platiť kartou, tak isto aj za jedenie. Taktiež by ste nemali mať problém sa ani dohovoriť. Keď sme už pri tom hovorení - ak máte otázky, kľudne napíšte a ja sa pokúsim vám poradiť z toho mála čo viem. Ak bude záujem doplním aj link na ubytovanie.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama