Kitsune no sekai - DIEL JEDENÁSTY

13. července 2017 v 21:59 | Peťa-chan |  Kitsune no sekai
Chcela som pár ľudí prekvapiť, a tak dnešný večer pripájam pokračovanie obľúbenej kapitolovky s našimi lišiakmi v hlavných úlohách. Musím povedať, že poviedka by bola aj skôr, ale večery trávim sledovaním anime a SuperNatural :D a tak mi na písanie veľa času neostáva...spoločne s kreativitou. Avšak, nápady a jednotlivé kroky mám už poskladané a tak to pôjde už rýchlejšie, aspoň ja dúfam. Dosť rečí!!! Radšej sa pustite do čítania a názor mi napíšte do komentárov ;)

Krajina sa okolo nich postupne dňami menila a prispôsobovala svoj odraz podmienkam, ktoré bolo vo vzduchu cítiť. Blížil sa začiatok leta. Vzduch sa výrazne oteplil, vonku už od prvých slnečných lúčov bol počuť vtáčí spev, neutíchajúci až do posledných zvyškov svetla na oblohe. Vzduchom sa nieslo aj vyššie množstvo hmyzu a všetky kvety na lúkach rozkvitli do krásy. V záhradách sa začali objavovať prvé plody a svet párkrát zasiahli aj krátke búrky plné sily, ktoré zavlažili horúcu zem a priniesli niečo ako výdych. Vo vzduchu bolo cítiť, že sa niečo intenzívne blíži.
"Ako sa cítiš?" spýtal sa starostlivo Shuu Ichira v mysli, ako tak míňali jednotlivé stromy a okolo nich mihali len ich obrysy. "Dá sa to, držím sa. Ako sme na tom?" zaznelo naspäť. "Môžeme na chvíľu zastať a ja sa skúsim pozrieť, ale nie je to už ďaleko...cítim to v kostiach," odvetil bielovlások a spomalil. Ichi si len zhlboka vydýchol a sledoval Shuua ako sa premenil naspäť na chlapca a zaujíma svoju meditačnú pózu. Vtedy radšej nič nerobí a keby sa nedalo, ani by nedýchal, aby nevydával ani ten najmenší zvuk. Nechcel druhého rušiť, aby sa mohol naplno sústrediť.
Biely vlk sa mysľou pohrúžil do prírody a zaznamenával omnoho viac, akoby bolo bežnému zvieraťu možné. Mohol vidieť z vtáčej perspektívy, alebo načúvať pohybom na zemskom povrchu. Mohol cítiť všetko okolo seba, ale aj na niekoľko desiatok kilometrov od seba. Týmto spôsobom sa očisťoval aj od únavy a naberal silu, keďže je v podstate spojený s prírodou. K Renovi ho to ťahalo ako k opačnému pólu magnetu, veľmi rýchlo sa vedel naladiť na jeho stopu a ani sám by nedokázal opísať, ako sa také niečo môže stať. Uvedomil si, že sú od seba vzdialený tak deň cesty, čo vôbec nebolo veľa. Práveže mu to spôsobilo asi jeden vynechaný úder srdca. Už je to v podstate na dosah ruky! Vedel, že to príde, ale nebol pripravený, že to bude už tak rýchlo. Na čele sa mu teraz iste objavili vrásky od sústredenia a zneistenia. Druhá skupina zmenila tempo svojho postupu a musela spomaliť...Čo ak sa aj oni blížia k cieľu? Červené líšky nemohol ľahko odstopovať. Tie vedeli ako sa maskovať a ako ich človek, zviera a aj možno niekto obdarovaný nemôže vystopovať. V tomto vynikali ako tí najväčší špióni.
Shuu sa vrátil zo svojho "transcendentálneho" stavu naspäť k čiernej líške a s obavami v očiach sa na neho pozrel. Ichiro hneď spozornel a napol uši. "Sme vzdialení asi tak približne deň cesty," vyjachtal mu v myšlienkach. "Už?! Tak to nečakajme zbytočne, rýchlo utekajme!" pohodil hlavou Ichi a hrabol labou po lístí. Zvládnu to! Určite to zvládnu!!! Na Shuuovi však boli vidieť obavy a tak sa zarazil: "Deje sa niečo?" Shuu pokýval hlavou, ale Ichimu priznal svoje domnienky, že druhá dvojica zmenila tempo svojho postupu, čo znamená, že sa asi tiež priblížili k cieľu.
"Mám strach," vypotil zo seba tiež. Ichi mal tiež strach, nie je mladý, aby si nemohol priznať tak triviálnu a prirodzenú vec. Ale strach musí ustúpiť predtým, čo musí dokázať. Podišiel k Shuuovi a obtrel mu povzbudivo svoju líščiu hlavu o tú jeho. "Spoločne to všetci dokážeme a zachránime ich oboch. Verím v to!" povedal odhodlane a rovnako sa pozrel do Shuuových pekných očí. To druhého uistilo a odstránilo jeho obavy. Musí byť silný, slabosť bude v ťažkých chvíľach, čo ich čakajú, len prekážkou. "Ďakujem...už sa cítim lepšie. Máš pravdu, musíme rýchlo ísť a všetko zaraz vyriešiť!" Ichi sa v duchu usmial a nechal Shuua nech sa premení. A tak mohli vyraziť na ich poslednú etapu rýchleho behu.
"Hej? Vieš, že mi budeš možno trochu chýbať?" ozvalo sa za Akim, keď koňom prechádzali popri lesíku. On len zo seba vydal pochybovačný tón, keďže bolo málo pravdepodobné, že také niečo od vlka začuje. "Takú ctenú korisť nemám každý deň, bolo to celkom osviežujúce, ale musím priznať, že veľa červenej škodí tak dlho...ale chvalabohu, to už zanedlho moja starosť nebude a teba bude trpieť niekto iný. Alebo skôr, ty budeš trpieť u niekoho iného!" Vlk sa uchechtol na vlastných slovách a potom stíchol. Akirovi zamrelo srdce, keď počul tieto slová.
Zdalo sa mu, že idú pomalšie, ale nechcel nejako moc na seba upozorňovať a tak bol ticho. Je pravda, že sa blížia? Alebo si z neho druhý robí žarty? Ichiro, kde si?! Ak sa dostaneme ku tým mojím veľmi milým príbuzným, tak je so mnou definitívny koniec a kto vie, či sa ja vôbec dostanem ešte vôbec niekedy takto do lesa....Červený lišiak sa poobzeral dookola, akoby to reálne mali byť jeho posledné chvíle na čerstvom vzduchu a snažil sa všetky vnemy naplno zapamätať. Zaprisahal si však, že aj keby malo dôjsť k najhoršiemu, nemieni sa vzdať bez odporu. Cítil, že sila sa mu už vcelku obnovila, akurát sa asi nemôže stále premeniť.
"Pochybujem, že sa ti podarí dotiahnuť tvoj lov do úspešného konca!" precedil pomedzi zuby lišiak a obrátil svoj pohľad na vlka. Mal chuť ho tam spáliť na mieste, škoda len, že sedeli na tom úbohom zvierati a viezli sa na jeho chrbte. "A to už akože prečo?" spýtal sa Ren a pochybovačne nadvihol obočie, ale niečo v Akirovom pohľade ho trochu rozrušilo. Mal pocit, že ho trochu popálil. Niekde vnútri na duši, ale nemohol samozrejme na sebe nič nechať poznať. "Pretože ti to Ichiro prekazí, som si tým istý," zašepkal červenovlások a tvrdo sa druhému poslal do očí," "keďže ho poznám lepšie a ty nevieš, čoho všetkého je schopný." "To isté sa dá povedať aj o mne, nie? Ty tiež nevieš, čoho som schopný ja a istotne sa ti nič z tých zlých vecí nebude páčiť...hlavne ak ti nenávratne poškodia toho tvojho...milenca!" Ren zvýšil hlas a posledné slovo skoro vypľul. "Dúfam, že tieto slová za chvíľu trpko oľutuješ," zavrčal Aki.
"Myslíš, že ma teší, že tu s tebou musím strácať čas? Myslíš, že to robím dobrovoľne?!" stratil nervy Ren a radšej zastavil koňa a zosadol. "No nehovor mi, že zrovna niekto taký ako ty si nechá rozkazovať," odfrkol si Aki. "Vieš o mne veľké guľové a myslíš si, že si najviac. Presne ako všetky červené líšky, čo som mal možnosť spoznať. Správate sa, akoby vám patrilo všetko na svete a ty nie si výnimka. Vážne si myslíš, že mám a mal som na výber?!" hučal po ňom čierny vlk a mal chuť ho roztrhať v zuboch. Aki len šokovane vypleštil oči a slová mu uviazli v hrdle. Toto mu ešte nikdy nikto nepovedal. Určite nebol ako ostatní...on....určite nie. Ale prečo teda cíti zrnko pochybnosti. Je pravda, že nič nevie... Zvesil uši a stiahol hlavu medzi plecia. Toto rozhodne nechcel. Aby ho porovnávali s tými tam. Ren len prerývane dýchal a na druhého zazeral. Asi trafil klinec po hlavičke, keď sa ten druhý takto rýchlo stiahol.

Zrazu sa mu zahmlilo pred očami a v mysli mu úplne začalo trešťať. "Č-čo to, kur...." vybľabotal a chytil sa za hlavu. "Gratulujem k úspešnému získaniu koristi, vojak. Za krátko vás očakávame v tajnom kryte aj s odmenou. Máte čas do večera, aby ste sa dostali do hraníc. Tam na vás čaká strážca. Verím, že všetko prebehne hladko." Renovi sa stiahlo srdce mrazom, keď počul známy hlas vo svojej hlave. Ten známy hlas, ktorý prináša len bolesť. Ako dôkaz ho začali svrbieť niektoré jazvy na jeho tele. Potriasol hlavou, aby si vyjasnil pohľad. Zaostril na druhého, ktorý sa na neho so strachom v očiach díval a vyhlásil: "Zvyšok cesty prebehne v absolútnom tichu. Už na nás čakajú a ty mi posledné minúty nebudeš pindať pred nosom, inak ti vrazím. Vyrážame!!!" Ren sa vyšvihol s ľahkosťou naspäť na koňa, chytil opraty a chcel popchnúť koňa do cvalu. Aj by sa tak stalo, keby z kríkov v tej chvíli nevystúpili dve postavy. "To asi nebude tak jednoduché," ozvalo sa a Akimu poskočilo srdce, keď započul Ichirov hlas a uvidel ho asi desať metrov ako sa približuje v spoločnosti ....bieleho vlka?! Čo sa to u všetkých svätých labiek deje?
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama