Ako som sa na zámku ocitla

1. července 2017 v 16:13 | Peťa-chan |  I, me and myself
Alebo výstižnejší názov - LEDNICE 2017. Presne tu som sa ocitla minulý piatok aj s ďalšími členmi našej rodiny. Patrilo to medzi moje must visit miesta v Českej republike, takže som sa veľmi tešila. A veru bolo čo obzerať, ale o tom už viac v článku, ktorý je doplnený o pár fotiek z mojej zbierky...

Vyrazili sme skoro ráno a ja som vyzerala ako zombiek, ale po ceste ma prebrala mladšia sesternica a my sme s napätím pozorovali oblohu, pretože to miestami vyzeralo aj na búrku. Po 4 hodinách cesty autobusom aj s malou zastávkou v Trnave sme sa ocili v Ledniciach. Po pár minútach nastal presun ku zámku, ktorý už z diaľky vyzeral veľmi pekne a bolo na ňom čo obdivovať. Keďže sme boli veľká skupina, museli sme si zajednať prehliadku a tá vyšla až na 12,00. To znamenalo okolo 2 hodín času a my sme tak mohli ísť kam nás srdce zavedie.
Rozhodli sme si trocha precvičiť nohy, prejsť záhradou a namieriť si to k Minaretu, pretože 1,5 km je nič a my chceme byť krajšie a vidieť všetko na vlastné oči a tak mohla prechádzka začať. Odmietli sme plavbu loďkou a vozenie na koči, pretože pešky človek toho spozná najviac a tak sme si zvolili jednu trasu a mohli ísť. Prechádzka to bola fakt nenáročná, areál zámku je veľmi pekný a my sme zanedlho boli pri Minarete.

Ono je to v podstate teraz taká budova, kde si zaplatíte, aby ste mohli vyjsť 302 schodov až úplne hore. S dvoma výhliadkovými plošinkami cestou, kde nás aspoň dobre ofúkalo a my sme videli, že počasie sa rozjasnilo a bude nám hej. Pri vystúpaní posledných schodov mama zahliadla, že úplne hore nás oddeľuje len kovové zábradlie od vzduchoprázdna a ako správny strachopud sa obrátila na päte a išla nižšie :D Ja som taký strach nemala, ale pri pohľade dole som tiež už
pociťovala, že mám nohy ako zo želatíny. Ale to možno robilo tých 302 schodov. Mať tak hore chladničku a bývať dole, asi by som si veľmi rýchlo rozmyslela, či idem niečo zjesť :D Ale dole som zišla už celkom rýchlo a ani sa mi hlava nezakrútila od toho točenia. Tréning na lýtka som mala za sebou a k tomu pribudlo aj pár pohľadníc zo stánku.
Naspäť sme zvolili inú trasu a prechádzali tak cez malé ostrovčeky spojené drevenými mostami a videli aj Akvadukt. Long story short - trasa naspäť bola isto krajšia a zaujímavejšia a boli z nej pekné výhľady.
Na rezervovanú prehliadku zámku po prvom okruhu sme dorazili v poslednej minúte, takže to bolo dosť natesno. Nastal čas na kultúrnu vložku a zaujímavý výklad od štýlovej sprievodkyne a my sme mohli oči nechať na tom zariadení, nábytku, obrazoch, tapetách, maľbách, ale hlavne drevárskych prácach na schodiskách, stropoch a pod. Bolo to vážne niečo a okruh 1 po reprezentačných sálach bol vskutku reprezentačný :D U mňa si zámok šplhol aj pekne zásobenou knižnicou. Ani sme sa nenazdali a prehliadka končila hudobným vystúpením a bol čas na obed. A ja myslím, že zaslúžene.



V pokoji sme si naplnili žalúdky, veď predsa do štvrtej, kedy bol naplánovaný odchod sme mali ešte tri hodiny a tak sme si povedali, že si dáme zmrzlinu, prejdeme naspäť ku zámku a jukneme aj tú peknú budovu skleníku, čo je pri ňom. Bol to veľmi dobrý ťah, pani pri pokladnici bola neskutočne zlatá a my sme sa mohli ponoriť do trošku tropickejšej atmosféry (pardón biosféry, keďže tropicky bolo už aj vonku a pražilo slnko) priamo v skleníku. Bolo tam skvele a ja vôbec neľutujem, že sme išli, keďže lepšie svetlo na fotky som už dávno nevidela.



Ako veľké plus beriem aj skvelú a veľmi pokojnú atmosféru a široké spektrum rastliniek a jazierko s koi rybkami (aspoň myslím, že to boli ony). Posedeli sme si tam na lavičkách, dýchali zhlboka kyslík, počúvali zurčaniu vody a ja by som tam možno sedela aj dodnes, keby neprišli ďalší ľudia a nerozhodli sme sa pozrieť aj trochu do obchodu so suvenírami a do centra.



Opäť mi pribudli do zbierky ďalšie pohľadnice, magnetka, niečo malé pre bae a iné prkocinky :D. V centre sme sa trocha bezcieľne poblúdili, zavítali do potravín a pod. a zašli ešte na nejaký nápoj a bol už čas odchodu. Po ceste naspäť som pozerala, čo všetko som nafotila, zdriemla si a pod. Výlet bol pomaly za nami a ja som vôbec neľutovala, že som išla. Bola to fakt nádhera a to sme nepozreli ani zďaleka všetko....






a na záver - ja v skleníku, aby ste mi verili, že som skutočná :D
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Tyrkysový Delfín Tyrkysový Delfín | Web | 1. července 2017 v 16:58 | Reagovat

Máš krásný fotky! Lednice je moc hezký zámek :)

2 Peťa-chan Peťa-chan | E-mail | Web | 2. července 2017 v 15:27 | Reagovat

[1]: Ďakujem pekne, sranda je, že sú fotené len mobilom :D
A jop, musím s tebou len súhlasiť :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama