Kitsune no sekai - DIEL DESIATY

27. května 2017 v 21:51 | Peťa-chan |  Kitsune no sekai
Naj prekvapenie z naj prekvapení je desiaty diel Kitsune no sekai, ktorý prinášam víkend pred obhajobami :D Lebo why not? :D Všetci moji čitatelia môžu vybuchovať imaginárne šampanské resp.... džúsiky? :D a po obhajobách aj tie reálne lebo bude viac času a ja kapitolovku pomaly približujem ku koncu ...ale teraz let´s enjoy!

Rozdiel medzi dvojicami sa každým dňom zmenšoval. Čierny lišiak vo svojom vnútri cítil, že sa k Akimu blíži, lebo to neviditeľné spojenie medzi nimi silnelo. Dodávalo mu tú najväčšiu možnú motiváciu vytrvať. Zdalo sa, že biely vlk nepotrebuje vôbec oddychovať alebo spať, ale raz za deň museli prestať s behom. Vtedy Ichi spal a jedol a Shuu akoby meditoval. Aspoň sa mu to tak zdalo, predtým než sa ponoril do driemot. Pravdepodobne to bol spôsob, ako bielovlások prijímal energiu.
To narastajúce spojenie cítil aj Akira, ale nedal na sebe nič poznať. S Renom mali medzi sebou stále napäté vzťahy, ale už po sebe aspoň nezazerali a nevrčali. Dni však prebiehali hlavne v mučivom tichu. Jednu noc sa však niečo stalo. Sedeli pri ohni a jediným zdrojom svetla široko ďaleko bol ich malý ohník. Keď Ren do neho hodil ďalšie drevo, oheň zrazu vyšľahol do výšky a Ren prekvapene odstúpil a hľadel do plameňov. Jeho výraz bol chvíľu zmätený a oči rozšírené od šoku. Aki nevidel, čo tam zbadal čierny vlk. Ten v plameňoch uvidel tvár a vo svojom vnútri počul slová - Vzdaj sa, Ren! Prichádzam a doženiem ťa...už zanedlho... Oheň sa ukľudnil a on potriasol zúrivo hlavou. Do kuny! Čo mi už začína švitoriť? Lišiak sa na neho díval a tak sa len rýchlo premenil a obrátil sa k nemu huňatým chrbtom s úmyslom, že ide spať a nech sa táto záležitosť už nemusí riešiť.
Aki si tiež za chvíľu ľahol, ale ešte dlhú chvíľu sa pozeral do plameňov. On v nich síce nevidel nič, ale cítil ich upokojujúce teplo. Premeniť sa stále nemohol, ale cítil, že sa mu navracajú sily. Hlavne vtedy, keď bol takto blízko ohňa. Druhý si to asi neuvedomoval, ale o to lepšie. Takto sa aspoň potichu pripravoval na to, čo určite nastane, i keď si nebol istý, či by dokázal niekoho vážne zraniť. Ale ak to bude potrebné, tak bude musieť.
Keď sa Ren dostal do stavu ľahkého spánku, zazdal sa mu zvláštny sen. Bol na širokej zelenej pláni, nikde okolo nebolo ani jedného živého tvora, ani žiadny dom či iná budova. Vlasy mu rozfukoval jemný vánok a na modrej oblohe sa preháňali biele ľahké oblaky. V pozadí tak akurát videl obrysy blízkych kopcov. Cítil sa tam celkom uvoľnene, akoby z neho opadol ťažký balvan a nevedel to vysvetliť, ale zdalo sa mu, že má aj takú ľahšiu dušu. Celkom spokojne sa do tej trávy vystrel a dovolil si zatvoriť oči a zhlboka sa nadýchnuť. "Ren," ozval sa zniekadiaľ melodický hlas a on sa rýchlo posadil.
Na tráve vedľa neho sedel mladík tak oslnivý, že niekoľkokrát musel zažmurkať, kým si zvykol na tú bielobu. "Kto si?" spýtal sa Ren trochu ostražito, na čo sa ten druhý len usmial. "Som tvoj strážca z nebies," odpovedal mu ten belavý vlčí chlapec. "Ja určite nemám žiadneho strážcu!" ohradil sa Ren dotknuto. Nie je predsa malé vĺča, ale dospelý jedinec! Dospelý a silný vlk! "Aj dospelý vlk potrebuje niekedy ochrannú a pomocnú ruku," zašepkal ten bielovlasý a ani sa Ren nenazdal a cítil dotyk teplej ruky na svojej tvári. "Milujem ťa...." zaznelo v jeho ušiach a podobná ozvena sa niesla vzduchom a každou jeho bunkou donekonečna až pokým sa s búšiacim srdcom nezobudil. Oh, to bolo čo? Sen, alebo...nie? Pýtal sa Ren a niekoľkokrát sa pre istotu poštípal, aby dobre precitol. Už musím byť trochu unavený, keď sa mi takéto divné veci snívajú, pfyuu...ale prečo mi teda bije tak srdce? Veď ja...predsa...Vlk energeticky pokrútil odmietavo hlavou a radšej svoju pozornosť zameral na svoju korisť, ktorá pravdepodobne spala. Už nech sa toto skončí...a čím rýchlejšie, tým lepšie. Aspoň bude pokoj. A ja si budem môcť na pár dní snáď niekde vyrovnať laby osamote...
***
Stalo sa to pred pár rokmi, keď na výcvikoch končili skúšky. Ren patril do elitnej skupiny a dalo sa s kľudným svedomím povedať, že bol aj najlepší. Dosahoval vynikajúce výsledky vo všetkých oblastiach (telesné zdatnosti, jazda na koni, stratégia, vodcovské zručnosti,...), takže bolo len logické, že sa ocitne v službe na vysokých priečkach. Hneď po prebratí vyznamenaní sa nestihol ani spamätať a v tej noci, keď odfukoval doma, jeho rodinu prepadli. Stále má v mysli tie zmätené výkriky a varovné vrčania. A oheň...spaľujúci až do biela.
Z bezvedomia sa s bielobou aj zobudil. V nejakej čistej miestnosti, pripútaný k nejakému lôžku s zamaskovanými lišiakmi okolo seba, ktorí sa na neho s kúskom úžasu v očiach dívali. Necítil sa vyložene zle, akurát mu v hlave trešťalo a jeho telo bolo trochu ťažké. Za pár dní striedavého stavu v spánku a v bdení zistil, ako veľmi sa zmenila jeho podstata. Stal sa vojakom v rukách niekoho iného. Už nebol slobodný bojovník. Teraz ho ovládali a ak sa pokúsil odporovať, zakaždým mu telom vystrelil mráz a srdce na chvíľu prestalo biť. Taký pocit by neprial ani najhoršiemu nepriateľovi. Bolo to akoby vás niekto trhal zvnútra na kusy. Doslova trhal...
Strážili ho, no ani nevedel koľko, keďže stratil pojem o čase po pár dňoch. Ak sa o niečo pokúsil alebo papuľoval, tak mu niekedy strelili pár rán bičom, alebo mu spôsobili nejaké uhryznutia. Podľa toho, na čo mali náladu. Najhorší bol aj tak oheň. Ale na všetko si zvykol a naučil sa, že nemá odporovať. Zocelili ho a stal sa dosť nebezpečným nástrojom. Avšak, proti svojej vlastnej vôli...Preto má osobnosť odstrašujúceho príkladu, ktorý naháňa zimomriavky už len pre letmom pohľade. Akoby mohol niekto toto milovať úprimne?
***

Shuua bolelo, že toto všetko sa stalo. Zlyhal na plnej čiare ako nejaký ochranca. Trápilo ho, čím si musel Ren prejsť a čo sa z neho stalo. Stále však dúfal v tú jedinú nádej, čo si niesol v srdci. A skutočne sa do Rena zamiloval, hneď ako ho starejší k nemu priradili. Bol tak dokonalý, tak statočný, tak silný. Preplakal mnohé noci a dni, keď sa musel len nečinne prizerať a nemohol zasiahnuť, lebo na to ešte nenastal čas. Vedel, že keby to chcel skúsiť skôr, mohlo by byť všetko nadobro stratené a on by Rena nedokázal vrátiť späť a zbaviť ho kliatby...A možno pre toto všetko bola jeho motivácia tentoraz skutočne silná. Chcel zachrániť oboch - Akiru aj Rena. Chcel, aby všetko dopadlo dobre a oni sa mohli spoločne vrátiť do jeho domova. Preto vyslal ten sen, už to nedokázal v sebe dlhšie potláčať a musel to dať druhému najavo. Že Ren nie je na tomto svete sám a je tu niekto, kto ho úprimne ľúbi. Aj keby Ren k nemu nič necítil, bude ten najšťastnejší biely vlk na svete, keď bude vidieť, že čiernovlások je v bezpečí a šťastný. To mu stačilo...

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama