Kitsune no sekai - DIEL DEVIATY

13. srpna 2016 v 16:48 | Peťa-chan |  Kitsune no sekai
Keďže už mám čas na písanie, tak mám pre všetkých fanúšikov kapitolovky dobrú správu a to, že je tu ďalší diel. Nie je nejako akčný alebo prevratný, ale pomaly sa ním blížime ku finále. Snáď sa vám bude páčiť, aj napriek tomu, že je trochu kratší.


Bol si istý, že ku príbytku kráľovskej rodiny majú ešte hodný kus cesty, keďže mu okolie ,v ktorom sa nachádzali, nič nehovorilo. Boli ešte v nejakom pásme ihličnatých lesov, takže tipoval skôr severnejšie územie. Nad kartografiou a mapami ich celého kráľovstva strávil so svojím profesorom celé dni, takže ich mal celkom dobre vryté do pamäte. Avšak, terénny výskum ťa vždy naučí toto všetko oveľa lepšie, je škoda, že si také niečo nemôžeš dovoliť. Zneli mu v hlave staré skonštatovanie jeho milovaného profesora.


Zadok ho trocha bolel od toho večného natriasania sa na konskom chrbte, najradšej by sa konečne premenil a nechal cítiť zem s porastom na svojich labách. Celkom mu to aj chýbalo. Akira si sťažka vzdychol a zvesil plecia. Modlil sa každú chvíľu za Ichirovu prítomnosť a márne túžil po jeho dotyku. Ale veril, že ho príde zachrániť čo najskôr. Trochu sa bál spoločného stretu s Renom. Bol naozaj silný a fakt temný. Neodpustil by si, keby sa kvôli nemu jeho láske niečo stalo. To by sa už určite sám zniesol zo sveta. Zvažoval, ako by mohol potom pomôcť. Ak by sa mu obnovila sila, bol by dosť nápomocný. Predsa len je pánom plameňa! Aki vedel, že v tejto oblasti nie je zrovna majster svojho umenia, keďže dlho dlho netrénoval, ale predsa len niečo dokáže.


Ren bol stále jedna nevyspytateľná záhada s veľkým otáznikom na čele a v podstate o ňom nevedel skoro nič. To mu tiež moc nepomohlo. Možno aj on oplýval nejakými schopnosťami, i keď ich zatiaľ nepoužil. Musel byť pred ním jednoznačne na pozore...
----
Shuu letel lesom a trávnatými porastmi ako blesk z jasného neba a Ichiro mu bol v pätách. Biely vlk mu musel načerpať sily na maximum ak nie viac a možno na neho zniesť nejakú posilňujúcu mágiu. Bol mu za to vďačný. Takto sa určite dostanú rýchlejšie k cieľu. Premýšľal, či si Shuua akosi privolal vo svojich prosbách, ktoré sústredene vysielal smerom k nebesiam. Nebol žiadny zbožný typ, to vôbec. Svoje prosby si vlastne hovoril hlavne pre seba, aby mu dodali silu. Myšlienky sa mu často venovali aj predstave, ako bude vyzerať to stretnutie. Nechcel za každú cenu zabíjať po tom, čo sa dozvedel, že ten čierny vlk za to z vlastnej vôle nemôže. Predstava byť takto zakliaty je nepríjemná už len na pomyslenie. Ichiro už o tom počul svoje...

"Nemusíš sa tak veľmi znepokojovať," ozvalo sa mu v hlave a biely vlk za ním sa na neho na chvíľu obzrel, "urobím, čo sa bude dať, aby Ren už nebol viac škodlivý. Či už pre seba, alebo pre okolie. Som za neho zodpovedný, ako som už spomenul. Budem však potrebovať pravdepodobne pomoc, nepôjde to tak ľahko." Ichimu to bolo jasné, všetky magické kúzla mali svoje za a proti. Čo sa týkalo takejto čiernej mágie, víťazilo zväčša to proti.


Kliatbu musel uvaliť isto niekto z kráľovského dvora, nikde inde už voľne mágovia a majstri tohto umenia nežili. Kráľovská garda všetkých odvliekla, alebo sa s nimi stalo niečo horšie. Ichiro ich nenávidel, celej krajine zväčša vládli diktátorstvom. Ľud sa ich potichu bál, preto neboli žiadne vzbury ani protesty. Nikto sa na to neodvážil. Inak by skončil isto popravený. Samotná kráľovská rodina nevychádzala zo svojich sídiel von, v podstate sa ani nevedelo ako všetci vyzerajú. Bolo to dosť uzavreté spoločenstvo a poddaní sa nejaké novinky dozvedeli len, keď prišli do jednotlivých dedín vyslanci. Inak o nich kolovali mnohé temné zvesti. A z takéhoto prostredia ušiel Akira. Určite to bolo veľmi ťažké. Avšak, o nič ľahší osud nestretol ani jeho. Obaja boli v podstate vyhnancami. V dobrom závidel Shuuovi, že aspoň on má isto milujúci a pokojný domov kdesi v nebesiach. Potriasol hlavou a pozornosť venoval zemi pod labami.


Shuu si robil starosti tiež, ale jemu do hlavy už nikto vidieť nemohol. Bál sa, že nedokáže nikoho zachrániť. Že sa vlastne aj on sám celkom bojí. Toto bola jeho prvá veľká úloha. V ich skupine bielych vlkov bol v podstate celkom mladý jedinec. Nemal tie všetky skúsenosti, ktorými oplývali starší. Nad ním už nikto nestál, aby sledoval jeho rozhodnutia. Mohol sa spoliehať len na vlastný úsudok a schopnosti. Pevne veril, že kliatbu sa mu podarí zlomiť.



Ako mu tak doliehali do mysli aj Ichirove myšlienky, mohol s ním len súhlasiť. On jediný mal fakt ozajstný domov, ale to ešte neznamená, že by si ho musel nechať potom len pre seba. Bude naopak rád, keď si privedie spoločnosť. Aj keď to nebolo v nebesiach, ako si všetci mysleli. Napriek tomu, že majú ku bohom a božským stvoreniam blízko, nebývali medzi oblakmi, ale vysoko v horách, ktoré nikto nikdy nezdolal ani neprešiel, keďže boli chránené maskovacími kúzlami. Tam by potom ostatní mohli žiť tiež, ak by boli za. Bol tam mier a nikto by ich nemohol nájsť. Svoj návrh si zatiaľ nechal pre seba. Na otvorené plánovanie budúcnosti bolo ešte priskoro. Pred tým musia zvládnuť ťažkú skúšku...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama