Kitsune no sekai - DIEL OSEM

10. června 2016 v 18:30 | Peťa-chan |  Kitsune no sekai
Zdravím všetkých návštevníkov blogu, snáď vám spríjemním večer aj novým dielom Kitsune no sekai, ktorý je už ôsmy v poradí a máme tu predstaveného tohoto nového fešáka (z obrázka), čo bude aj nová zaujímavá postava. Snáď som vás navnadila a hurá teda do toho ;)
P.S. Nezabudnite dať odber aj na fb (Peťa-chan blog), kde nájdete viac príspevkov a okamžité odkazy na nový obsah z blogu :3


Mladík sa iba usmial, čo bolo vidieť nielen v spokojnom úsmeve, ale aj v očiach. Ichira zaplavilo teplo, cítil sa plný energie a ešte stále doslova civel na zjavenie. Na prvý pohľad z neho vyžarovalo jeho vlastné svetlo, pretože bol celý biely a odrážalo sa od neho slnko ako od čerstvo napadaného snehu. "Volám sa Shuu, som rád, že ťa konečne vidím aj takto na vlastné oči. Dlho som si predstavoval, ako bude vyzerať naše stretnutie. Rád ťa spoznávam," odpovedal na Ichirovu otázku. Ten len vyvalil oči nad tým, ako známo sa s ním to zjavenie zoznámilo. "M-my sa poznáme?!" "Ty mňa asi nie, ale ja teba už dlhšiu chvíľu áno. Ako vidíš, som tak trošku ... No asi bude lepšie, ak poviem všetko a pôjdem rovno k veci. Zaslúžiš si to... vzhľadom na súčasnú situáciu," odvetil Shuu a zamyslene privrel oči. Potom nečakane chytil Ichiho za ruku a priložil si ju k svojmu čelu. "Č-čo..." začal tmavovlások s ďalšou otázkou, keď sa mu zrazu pred očami zotmelo a vynorila sa séria obrazov.

"Neboj, len ti všetko ukážem a takto to bude najrýchlejšie. Mám troška neobyčajný pôvod, ale ako si aj uvidel, som biely vlk. O tých si počul isto z nejakých starých príbehov. Skutočne sme na tom boli tak ako sa v nich píše. Lenže po temnom veku... sme sa museli stiahnuť. Som potomkom bohov, strážim svet z výšok. Prišiel som sem, aby som ti pomohol v záchrane tvojej lásky. Viem, ako sa všetko stalo a aj to, kto Akiru uniesol. Nad tou bytosťou držím dohľad. Asi nie dostatočne, však? Hmm, o dôvod viac, aby som ti pomohol. Ten vlk nie je zlý, aj keď sa to tak nezdá. Má láskavé srdce a keby nemusel, tak by sa to nestalo. Ak to včas zastavíme, všetko dobre dopadne. Budem sa o to všemocne snažiť!" Hlas druhého ustal a obraz sa mu vrátil do normálu.

Ichi niekoľkokrát zažmurkal a pozrel sa do druhého očí. Videl len úprimnosť a pravdu, nemal dôvod Shuuovi neveriť. Pre neho bol ako spása z nebies. Také stvorenie nemôže byť zlé. Pomaly prikývol a zašepkal: "Verím ti. Pomoc sa mi zíde, pokračovať môžeme teda spolu. Ale mám ešte niečo, čo sa ťa musím spýtať. Kto je tá osoba, čo Akiho uniesla a prečo tak urobila?" Shuu si vzdychol, Ichirovu ruku spustil zo svojho čela a odvrátil svoj pohľad. "Ako si sa dozvedel, je to vlk. Volá sa Ren a ... neživí sa zrovna legálnym spôsobom života. Platia mu ostatní bohatí ľudia zato, aby vykonával tú všetku špinavú prácu, lebo oni si nechcú zamazať svoje skazené laby. Je v situácii, keď nemôže rozhodnúť o opaku. Musíš mi veriť, keď ti poviem, že ho ovládajú a on je len bábka. Keby bolo na jeho vlastnom úsudku, už dávno by nerobil takéto zverstvá. On sám je obeťou. Aj preto som tu. Musím mu zabrániť ďalej sa ničiť. Potom by už nebolo cesty späť. Je tu totiž možnosť, že sa z toho vymaní," vysvetľoval Shuu a pokrútil hlavou, "istým spôsobom. Každopádne, nesie ho do miesta, kde sídlia tí, pred ktorými Akira utiekol. Chcú to, čo vlastní, za každú cenu späť. Uvedomujú si jeho silu, ktorú v sebe nosí..."

Ichiro prikývol, mal správnu predtuchu. Iba sa mu to teraz potvrdilo. Len kráľovská rodina bola schopná takýchto machinácií. "Za týchto okolností by sme teda mali čo najrýchlejšie pokračovať v ceste, všakže!" vyhlásil rozhodne Ichi. Shuu mu dal za pravdu. Svet bol už celkom prebratý, ideálny čas na pokračovanie cesty. "Máš dostatok energie?" spýtal sa starostlivo Shuu a uprene sa na Ichira zadíval. Ten opäť pocítil, ako mu do tela preniká vlna tepla. Jemne sa začervenal pod tým pohľadom. Kývnutím hlavy naznačil vďaku a zhlboka sa nadýchol. "Vieš, kade presne ísť, však?" Shuu prikývol. "Dokonca veľmi presne. Niekedy dokonca vidím Renovými očami. Je to akoby sme boli prepojení, ak to dáva trochu zmysel. Budem ťa viesť." Ichi chápal. vedel o čom druhý rozpráva, i keď medzi ním a Akim bolo trochu iný druh spojenia. Shuu zažiaril jasným svetlom, až si musel čiernovlások prikryť oči a potom už pred sebou uvidel len vlka, belšieho ako oblaky nad nimi, či ako lúčne kvety, ktoré kvitli pri ich nohách. Vlk sa na neho pozrel rozbehol sa daným smerom. Ichi sa pridal a ku bielej machule sa pridala aj tá čierna.
---
Akira ešte neveriacky civel do oblohy a korún stromov nad sebou od toho incidentu, pri ktorom prekvapil Rena. Toto možno trochu prepískal. Najradšej by si sám capol po ňufáku za tú jeho nekonečnú zvedavosť niekedy hraničiacu so životom. Nemalo ho to skôr vystrašiť - toľko zranení? Potriasol hlavou, aby mu ten výjav zmizol z očí a poobzeral sa vôkol seba. Vlka nikde nevidel, ale to ho v tejto chvíli celkom aj tešilo. Pomaly sa postavil hore a zastrihal ušami. Nič okrem lesa nepočul. Bolo mu z toho všetkého nanič. Nechcel plakať, Ichiro mu chýbal viac ako si dokázal predstaviť. Druhý ho určite sleduje niekde z výšky. Kto to kedy aj videl, vlka na stromoch? Čo je veverička?

Vrátil sa radšej pomaly ku spaciemu vaku a zbalil ho. Na spánok teraz ani nepomyslel. To isté platilo aj o úteku. Kôň bol síce blízko, ale pri svojej šikovnosti by skôr nabúral do najbližšieho stromu, ako sa niekde dostal. Za krátky okamih pri ňom nečujne prešiel druhý bez slova, schytil vak a podišiel ku koňovi. Vyzeral byť stále dosť namosúrený. "Nezízaj tak na mňa stále, odchádzame!" zvolal, keď utiahol postroj. Ani sa na Akiru nepozrel, keď boli pri sebe. Vysadol ho chladne na koňa, sadol si za neho a vyrazili.


Značnú časť cesty prešli mlčky. Aki sa díval na krajinu vôkol nich a myseľ mal plnú otázok. Akurát bol problém ich dostať von. Nechcel, aby bolo na neho zasa nahučané. Ren sa díval spoza Akirovho chrbátu na cestu, ale tiež sa nemohol moc sústrediť. Tá červená mu bila do očí. Cítil sa zvláštne, radšej teda začal rozprávať: "Mal by som si na teba dávať viac pozor, keď si taký zvedavý. Vieš, že si tým zbytočne privyrábaš problémy? Tsche, niektorí pred tebou už v takejto fáze dávno stratili nádej, ale ty nie. Ty máš v sebe ešte aj kúsok nejakej nerozumnej odvahy. Tušíš vôbec, ako zle na tom si? Kam ťa nesiem?!"


Lišiak k nemu bol chrbtom, tak nevidel s akým výrazom to hovorí, ale stačil mu ten namosúrený tón. Nevedel presné odpovede, mal iba neurčité predpoklady. "Tam, odkiaľ som utiekol, myslím. Od kráľovskej rodiny. Nikto iný by o mňa takýto veľký záujem nemal. Keďže sa nevie, čo som zač. A ja im tam isto chýbam," odpovedal Akira a odfrkol si, "teda - určite im tam nechýbam, túžia po tom, čo mám v sebe. Ak sa tam dostanem, je so mnou koniec. Uväznia ma, ak budem silno vzdorovať, tak ma budú mučiť a nakoniec ma nejakými čarami isto ovládnu. Budem ako špinavá handra presne ako ďalší, čo tam žijú." "Hmm, správna úvaha. Ja si svoju misiu aj splním, takže si zvykaj na pocit bez slobody už od teraz. Jedine, že by ťa prišiel niekto zachrániť, ale toho sa zbavíme tiež ra..." vysmieval sa Ren, keď sa do neho zabodol desivý nahnevaný pohľad červenovláska. "Ichira sa ani nedotkneš, inak ťa spálim do poslednej bunky za živa!!! To on bude ten, ktorý ti dá poriadnu príručku! Určite je nám už v pätách!"



Rena prekvapil ten silný pohľad, ktorý mu druhý venoval. Akoby v ňom videl oheň, plamene, čo sa mu dostávali až do duše. Akoby ho naozaj niečo vnútri pichlo. Napätie by sa dalo krájať, ale on sa len zasmial. Jeho by nepremohol nikto, nieto ešte nejaký čierny lišiačik. Toho videl v tej dedine, také nič ho nikdy neporazí. "Ži si naďalej vo svojej idylke, však uvidíme ako rýchlo ti spľasne. O to bude krutejšie prekvapenie, keď sa z nej preberieš. A teraz, obráť sa naspäť, nech nevidím tie tvoje oči a čuš!" Drgol Akiho a ten sa so škrípaním zubov otočil, hneď ako v mysli vyslovil tisíc nadávok. Nikto mu nebude Ichira urážať, to nedovolí. Bál sa o neho, bál sa o seba, keďže sa vyskytol v takejto nepeknej situácii, ale odmietol sa nechať zastrašovať a vzdať sa. To nikdy neurobí, vždy v ňom bude tlieť nádej. ľadal si nejakú korisť, ktorá by mu uhasila smäd, čo ho trápil už niekoľko dní. BolBol
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama