Kitsune no sekai - DIEL PIATY 2/2

26. září 2015 v 22:12 | Peťa-chan |  Kitsune no sekai
Nech sa páči... miesto učenia som dnes aj písala...veď ono sa mi to všetko vypomstí, ale na druhej strane... aspoň vám robím radosť. Užite si ju -- a to doslova :D ;)


Po nákupe Ichi vystriehol malý hostinec spojený s penziónom. Tam sa chcel s Akim do druhého dňa ubytovať. Majiteľ bol malý Kunan, prešibaný a úlisný, ale s Ichim teda nepochodil a za izbu neplatil veľa. V hostinci nesedelo veľa ľudí, čo bolo výhodou a tak sa zložili a objednali si niečo na jedenie. Kuchyňu viedla medvedia gazdiná a manžel slúžil za výčapom. Nedalo sa teda čakať nič zlé. Polievka, čo im doniesli bola veľmi chutná a s pecňom chleba tvorila sýtu dvojicu. Keď si naplnili bruchá a spláchli jedlo trochou šumivého bylinkového muštu, odišli do svojej izby, ktorá bola na poschodí úplne posledná. Prekvapila ich útulným zariadením, ale keď uvideli len jednu trošku širšiu posteľ, obaja sa na ňu chvíľu dívali bez slovka, pretože nevedeli, ako zareagovať.
"U-uhm...nevadí ti, že budeme takto spať? Iné izby už nemali a ...tak," uisťoval sa Ichi. Aki len pokrútil hlavou aj keď bol trošku červený v tvári. Potom si všimol policu s knihami a so záujmom k nim zamieril. Knihy patrili medzi jeho obľúbené veci, dalo sa v nich toľko vyčítať. Ichi sa usmial, chvíľu ho pozoroval a potom podišiel ku nemu, aby ho odzadu objal. Hlavu si položil medzi druhého uši a pritisol sa bližšie. "Čo zaujímavého si našiel?" spýtal sa a nenápadne si ňuchol vôni z Akiho vlasov. "Hmm, skôr len p-pozerám, čo tu majú," odpovedal Aki a kniha mu akosi nepripadala dôležitá, keď cítil blízkosť Ichiho. Opatrne ju odložil a hlavu obrátil ku čiernovláskovi, ktorý sa na neho zaujato díval.
Pohľad mu preskočil na druhého jemne pootvorené pery a rýchlo naspäť do očí. V izbe bolo príjemné prítmie a úplné ticho. Bolo počuť akurát tak dych oboch lišiakov. "Aki...ja.... Chcem, aby si vedel, že to čo som hovoril predtým, je čistá pravda...Naozaj ťa milujem," zašepkal úprimne a druhého potom jemne pobozkal. Akimu sa rozbúchalo srdce a šťastne sa usmial. "Ja to tiež myslím vážne," priznal sa červenovlások a obrátil sa k druhému tvárou. Zastrihal radostne ušami a jemnučko sa červenal. "Si tak roztomilý, keď sa červenáš...", zalichotil Ichi a potom druhého k sebe za pás prisunul. Znova vyhľadal jeho pery a venoval mu ďalší bozk. Trochu žiadostivejší. Začala sa v ňom prebúdzať vášeň.
Červenovlások akosi automaticky objal druhého okolo krku. Nechcel, aby ho zakrátko pustil, potreboval ho pri sebe a chcel prehĺbiť moment medzi nimi. Dotkol sa hebkých čiernych vlasov, ktoré boli ako lupene ruží. Oplácal druhému bozky a jeho uvažovanie sa akosi strácalo. V jeho hlave bolo prázdno. Jediné čo cítil, bol Ichiro. Jemne pootvoril ústa, keď zacítil ako mu čiernovlások jemne oblizol spodnú peru. Stretol sa s druhého jazykom a jemne sa striasol. Pocítil jeme studené prsty pod lemom jeho košeli. Srdce cítil až kdesi v krku. Nechal sa s radosťou ochutnávať a s úžasom cítil, aký je Ichiro schopný v bozkávaní.
"Počkaj chvíľu," zašepkal do bozku Ichi a druhého potom položil na posteľ a uväznil ho pod sebou. Povzbudzujúco sa na druhého usmial a dal mu na čelo jemný bozk. Jednou rukou sa nad ním opieral a druhou ho začal pomaly vyzliekať. Skúsene - gombík po gombíku. Aki zhlboka a zrýchlene dýchal. Mal trocha obavy z toho, čo by sa malo ísť diať. Nevedel, či je ešte pripravený aj keď z hĺbky duše po tom veľmi túžil. Striasol sa zakaždým, keď pocítil dotyk chladných prstov na svojej koži a horúci dych na svojej pokožke. Košeľa bola už rozhalená a Ichi sa naplno kochal tak nevinným a dokonalým telom pred ním. V prstoch cítil hmatateľnú túžbu dotknúť sa každého kúsku. Zahryzol sa do pery, aby sa trochu prebral a nenechal sa moc uniesť.
Zvedavo sa pozrel, ako to celé znáša červenovlások. Mal silne privreté oči, bolo nádherne vidieť ako dýcha. Jeho hruď klesala a nadvihovala sa, hlavu mal naklonenú trochu nabok. Krk napnutý, už sa len do neho trochu pustiť. Ichimu ostalo dosť teplo, ako si všetko predstavoval a tak si vyzliekol košeľu tiež. Sklonil sa naspäť k druhého tvári a nosom jemne prešiel po jeho krku. Nemohol odolať a nedotknutú kožu zobral do svojich zubov a trošku potiahol. Chcel si druhého označkovať. Akiho to trochu zabolelo a potichu zakňučal. Ichi potom miestečko starostlivo pobozkal a podobne sa postaral aj o miesta smerom nižšie a nižšie.
Akira cítil brnenie v celom tele a nevedel presne, čo sa s ním všetko deje. Hlavu mal úplne prázdnu, v prstoch zvieral plachtu a ani si neuvedomoval, ako krásne tíško vzdychá. Avšak si stále nebol naplno istý, či je teraz tá správna chvíľa. Každá bunka kričala po pozornosti druhého, konečne dostali blízkosť druhej osoby, ale trocha rozumu kdesi hlboko v hlave mu varovne svietila, že je možno ešte skoro. Bol v ťažkom rozpoložení, až mu to vohnalo do očí slzy, ktoré pomaly stiekli po jeho lícach na bielu plachtu. "I-ichiro?" vyjachtal sťažka a donútil druhého, aby sa mu pozrel do očí. Ichiro ich vyplašene rozšíril, len čo uvidel Akirove slzy a strašne sa vystrašil. "Čo sa deje? Bolí ťa niečo? Je ti zle? Je niečo v neporiadku? N-nepáči sa ti to?" zasypal ho otázkami a chytil druhého za ruku. Červenovlások len pokrútil hlavou a pokúsil sa o úsmev. "Nie....Ja len.... N-neviem, či.... teraz.... či som na to skrátka....p-pripravený!" priznal sa a utrel si uslzenú tvár druhou rukou. To je fakt taká citlivka?! Cítil sa strašne trápne.
Ichi stisol druhého prsty vo svojej dlani a ľahol si vedľa neho. Objal ho, aby mu ležal na hlavou hrudi a upokojujúco ho hladkal po vlasoch. Nechcel ho do ničoho nútiť, nieto ešte ho rozplakať. "Prepáč...vôbec som sa ťa nepýtal, či smiem... prepáč mi to Aki...nechal som sa uniesť..." ospravedlňoval sa tmavovlások a primkol si druhého bližšie. "Nič sa nedeje, nikam sa neponáhľame. Počuješ to bitie predsa, bitie môjho srdca. To je len pre teba a tak to ešte aj dlho ostane. Milujem ťa. Keď budeš pripravený, naplno ti to chcem dokázať. Vydržím čakať aj keby to malo byť do konca môjho života...."
Akiru zahrialo pri srdci. Cítil, ako sa mu po tele rozlial taký upokojujúci pocit. Počul Ichiho srdce jasne a zreteľne. Fakt tu niekto pre neho vážne a reálne žil. Prikývol, zdvihol pohľad a pobozkal Ichira. "Ďakujem,..." zašepkal, zachumlal sa do spoločného objatia a ani nevedel ako a zaspal. Ichi cez nich ešte prehodil plachtu a vydýchol si. To malé stvorenie mu bolo drahšie ako čokoľvek iné, bol rád, že ho má. S takýmito myšlienkami sa aj on ponoril do ríši snov....
---
Na druhé ráno sa zobudili v spoločnom objatí skoro naraz. Bolo príjemné cítiť blízkosť toho druhého hneď od začiatku dňa. Bolo kúzelné zažiť vzájomné pohľady plné náklonnosti. Život musel ísť ale ďalej a oni nemohli ostať v posteli celé veky. Aj keď to bolo veľmi príjemné. "Pôjdem sa umyť," povedal Akira, keď postlali pekne posteľ. Sprchy boli na druhom konci chodby, na každom poschodí. Červený lišiak si vzal uterák a nejaké to mydlo, čo bolo na kresle pripravené pre hostí a pobozkal druhého. Kým zavrel dvere, ešte mu zamával.

Ichi na neho počkal v izbe a zatiaľ si vzal z police knihu, čo mal Aki včera v rukách. Po chvíli ho premkol nepríjemný pocit a musel si sadnúť. Nepríjemne sa mu zatočila hlava a pichlo pri srdci. Akoby sa malo stať niečo zlé... So zachmúrenou tvárou rýchlo vstal a vybral sa do spoločných kúpeľní. Chodbou doslova prebehol, vrazil do vykachličkovanej miestnosti a s hrôzou v tvári videl ako na dlážke leží biely uterák aj s mydlom a nikde nebolo nikoho. "Aki?!" zvolal patrične vydesený a vbehol dnu. "AKI?!!!" zakričal ešte raz, aj keď nikoho nevidel. Vedel, že sa muselo stať niečo strašné. Vybehol von dolu do hostinca a keď ani tam nevidel žiadne červené vlasy, vyšiel okamžite von. Z tade práve fujazdil na koni preč nejaký jazdec, ktorý mal značne naponáhlo. Ichiro len bezmocne sledoval ako mizne v pozadí a ako v zlom spomalenom filme sa pri zákrute objavil kúsok červeného chvosta spoza šedej plachty prehodenej pred neznámym únoscom....
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama