Kitsune no sekai - DIEL PIATY 1/2

13. září 2015 v 23:25 | Peťa-chan |  Kitsune no sekai
Ahojte :) Pridávam krátku prvú časť piateho dielu, druhá časť bude asi v stredu, keďže nab.víkend je CS a ja budem preč :)
V tejto časti nám pribudne nová záhadná postava, ktorú môžete vidieť aj na priloženom obrázku ;) Nech sa to dobre číta...


Osamotená duša, ktorá blúdi svetom, je ako vyhnanec v pustatine. Nemá teplo, nemá sa kam vrátiť a nemá človeka, ktorý ho tak trochu drží pri živote. Nenájde iskru, ani vôľu a tým pádom je celkom ako bez ducha. Len tápa a nevie kde, ako, čo, kedy. Jej existencia je len tmavá prázdnota. Keď však narazí na svetlo, ktoré temnotu prerazí, drží sa ho už navždy. Prebúdza sa, vníma svet v inom svete, všetko vidí svetlejšie a krajšie. Cíti v sebe vôľu a chuť bojovať o každú sekundu, aby s tou drahou osobou bol dlhšie. Dnes sa dve osamotené duše právoplatne spojili. Uvedomili si, že bez seba nedokážu žiť a potrebujú jeden druhého navždy, až pokým ... ich smrť nerozdelí. Pretože ani tá nie je dostatočne silná, aby niečo takéto dokázala.
Ichiro sa cítil za Akiho zodpovedný. Chcel ho skryť a uchrániť pred všetkým zlom, čo bolo okolo nich. Chcel ho držať v náručí, cítiť ho, počuť ho, vnímať ho všetkými zmyslami. Zdal sa mu ešte krehkejší ako obvykle. Bol mu vzácnejší ako vlastný pobyt na Zemi. Vzácnejší ako voda, ako vzduch, ako slnko,... Naplno preciťoval, keď ho objímal a vdychoval jeho vôňu. Chcel ho mať len a len pre seba.
Akira cítil veľa nových pocitov zároveň. Akoby všetko nepekné nikdy nebolo. Akoby druhý vedel vyliečiť všetky rany, čo ho v živote postihli tajomným hojivým kúzlom. Akoby do neho vlieval energiu z neidentifikovateľného zdroja, ktorá umožňuje, aby sa v ňom naplno rozhorel oheň. Vedel, že to nie je len tak, že sa to už nezopakuje s inou osobou. Lebo on bol ten pravý. On a jedine on, nikto iný. Nikto iný ho nedokáže nahradiť, pretože je jedinečný. Jedinečný sám o sebe, jedinečný o to viac pre neho. Konečne vedel naplno pochopiť, čomu sa hovorí pravá láska.
Slnko zapadlo, krajinu zahalil súmrak a s ním aj čas pobrať sa ďalej. Chceli si užiť vzájomnú prítomnosť a tak ostali vo svojich ľudských formách. Zrak a sluch mali aj tak dobrí, takže prípadné nebezpečenstvo by ľahko spozorovali. Držali sa za ruky a tak kráčali cestou kam ich nohy zavedú. Nikam sa neponáhľali a tak sa rozhodli, že nikomu neublíži, ak prespia v neďalekej dedinke. Po ceste si ešte vydiskutovali situáciu s peniazmi. Ichi mal dosť slušné zásoby z jeho výpomocí a misií a ako sa dozvedel, Aki na tom bol tiež dosť dobre. Pobalil si toho na úteku viac než dosť. Na toto sa teda z minulosti posťažovať nemohol, vždy žil v prepychu a jeho učiteľ mu zanechal značnú čiastku.
Dedinka to síce celkovo nebola, príznačnejší by bol názov - tranzitný bod. Pulzoval tu nočný život a hlavne obchod. Nočný obchod, ktorý na jednej strane prinášal obrovský výber tovaru ako oblečenie, strava, rôzny zahraničný výber, ale aj zbrane, omamné látky a čierny trh, kde sa teda zvyklo diať všeličo. Okrem stánkov a veľkých trhovísk boli v okolí rozmiestnené aj viaceré pohostinstvá a penzióny pre pocestných na načerpanie síl. Našli by ste tu fakt všeličo a podľa toho sa tu zhromažďovalo aj pestré spoločenstvo zvieracích rás. Platila jediná veľká zásada - museli ste tu byť vo svojich ľudských formách.
Najviac ste tu mohli nájsť medvedích zástupcov viditeľných už z diaľky - boli to veľkí, zavalití, mocní muži a ženy, ktorí figurovali ako dobrí obchodníci a hostinskí. Mali láskavé srdce, dalo sa s nimi dobre dohodnúť, ale keď nastal problém, riešili ho dosť rýchlo a hlavne - nekompromisne. Naproti nim tu často kráčali maličkí a ziskuchtiví predstavitelia Kunanov a Lasičiakov. Vzrastom boli veľmi drobní, často ste ich nevideli ani od podlahy, ale boli celkom prefíkaní a obratní. Čo sa týka ubytovania, všetko viedli hlavne oni. Preto ste si vždy museli dávať pozor, či vás nechcú trochu oklamať.
Ichi mal s podobnými miestami trochu skúsenosť. V rámci mladosti a výcviku mali často misie a úlohy v takomto prostredí. Bol pre to veľmi obozretný a nenápadný. Snažil sa to preniesť aj na červenovláska, ktorý tak trocha vytŕčal z davu vyplašeným pohľadom na každú bytosť a vec. Toľko mely okolo seba ešte nevidel a nevedel sa vynadívať. Zvyčajne na svojich potulkách nazbieral odvahu len na návštevy zabudnutých a veľmi skromných osád... Prvé miesto, kde zašli bol stánok s cestovnými odevmi a pomôckami. Čiernovlások potreboval dosť súrne pre druhého nejaký dobrý plášť, ktorý by ho dobre kryl. Kúpili aj nejaké kožené puzdrá na uskladnenie potravy, vody a vecí v krajnom prípade núdze.
Ďalšia zastávka bol nákup nejakého sušeného jedla, čo dlho vydrží. Kúpili aj nejakú zeleninu a ovocie. Človek nikdy nevie, čo sa môže stať. Aki už pobehoval vo svojom plášti, lebo pár ľudí sa na neho zvedavo dívalo, ako Ichi letmo zachytil. Teraz bola jeho jasná srsť aspoň dobre skrytá. Škoda, že to Ichi spravil až za tú chvíľku. V mestách totiž vždy striehli lovci, nájomní vrahovia, lúpežníci - skrátka rasa, čo robila špinavú prácu a ostatní ich využívali aby si sami nezašpinili laby. Vlčia rasa bola kedysi na vrchole moci. Keby sa nezačalo ich temné obdobie, boli by to naozaj čisté bytosti. Ale to bolo tak dávno, že si na to nikto nepamätá a hovorí sa to už len v dávnych bájkach.
Aj toto miesto nebolo výnimkou. Jeden takýto lovec práve vychádzal zo zašitého nevestinca, kde sa bol trochu...prevetrať, ale hlavne prešetriť pár vecí. Bol to dobrý zdroj informácií ako mal už dobre preskúšané. Zahalený v kapucni, tmavovlasý, mladý a plný sily. Dobre stavaný, vysoký a veľmi šikovný. Obvešaný mnohými puzdrami na veci rôzneho druhu, ale hlavné boli dve zbrane na jeho chrbte. Vyzeral nebezpečne, hrozivo, budil veľký rešpekt. A bol to - vlk. Na tvári jemné jazvy, pod oblečením skryté aj tie väčšie. S utajeným zamestnaním, profesionálny lovec. Bezkonkurenčný v hľadaní a zachovaní koristi až ku objednávateľovi.

Pozornému oku nič neunikne, ak vie ako sa pozerať, aby zachytilo všetko do najmenších detailov. On by si tú červenú všimol aj na druhom konci mesta. Bol to on! Na ktorého bola nedávno vypísaná tak veľká odmena? Celé telo mu brnelo vzrušením. Nemal pochýb, nemusel to ani kontrolovať. Diabolský úsmev na tvári sa objavil a zasa zmizol. Konečne. Lačne sa oblizol a mihnutím oka sa vyparil, ako čerstvý tovar z polici, nevedno kam. Odhodlaný korisť získať za akúkoľvek cenu...

*pokračovanie v druhej časti - máte sa na čo tešiť*
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Tvoj obľúbený anime hrdina?

Naruto 26.7% (93)
Ichigo 12.1% (42)
L 13.2% (46)
Niekto z One Piece 8.9% (31)
Niekto iný 27.6% (96)
Hrdinu nemám 11.5% (40)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama