Kitsune no sekai - DIEL TRETÍ

22. srpna 2015 v 14:18 | Peťa-chan |  Kitsune no sekai
Poviedka pokračuje ďalej a ja som neskutočne šťastná, že sa zatiaľ stretávam len s pozitívnymi reakciami. Nehanbite sa napísať mi, čo sa vám v diely najviac páčilo n_n Tentoraz sa odkryje trocha z minulosti a môžete sa tešiť aj na veľmi intenzívny moment ;)


Zdalo sa, že búrka bude trvať krátko, ako je to v lete zvykom. Pri pohľade z jaskyni to tak ale nevyzeralo. Aspoň sa nezhoršovala. Pre obe líšky to znamenalo prežiť zvyšok dňa v úkryte. Nikam sa neponáhľali, čiže to ani obzvlášť nevadilo. Ichiro dúfal, že jaskyňa nie je brlohom nejakého iného živočícha, ktorý by sa mokrý vrátil z lovu a asi by nebol zrovna nadšený, keby našiel svoj príbytok plný. V jaskyni bol naznášaný rôzny materiál ako vetvičky, kôra, nejaké trávy a podobne. Trochu sa ochladzovalo, čiže sa mu pozdával nápad zapáliť to. Obával sa však, či sa mu to podarí... na podobné veci nebol totiž moc zručný.
"Nie je ti zima?" spýtal sa starostlivo, lebo červenovlások sa vedľa neho striasol. "Trochu, ale dá sa to vydržať," zaznela odpoveď tichým hláskom. "Asi urobím oheň, čo ty na to? Materiál máme, takže nič nedáme za vyskúšanie, či sa to podarí." Ichiro ani nečakal na odpoveď, postavil sa, usmial sa na Akiru a išiel nanosiť na kopu všetky vetvy, kúsky dreva a kôry, čo našiel v jaskyni. "Oka, to by malo stačiť na pár hodín, ešte nejaké dve kamene..." Provizórna vatra bola nachystaná, ostatok dreva hneď po ruke. Aki sa začudovane pozeral na Ichira ako ešte niečo hľadá po krajoch a evidentne sa mu nedarilo. Postavil sa aj on, prešiel ku ohnisku, ešte raz skontroloval Ichira, ktorý mu bol chrbtom sklonený ku zemi a potom sa mu v ruke objavil plameň. Pokrčil plecami, že toto zvládne aj sám a oheň zapálil. Aspoň na niečo je dobrý. Spokojne sa usmial, keď začalo prašťať drevo a posadil sa vedľa.
Ichiro bol plne zamestnaný hľadaním, ale keď začul praskot, rýchlo sa narovnal, otočil a prekvapene sa díval, ako druhý sedí pri ohnisku a tam sú - ozajstné plamene! Otriasol hlavou, či sa mu to len nezdá a pre istotu sa aj uštipol. Zabolieť - zabolelo, takže to musí byť naozaj. Opatrne sa vracal naspäť, pohľad mu znepokojene skákal z ohňa na Akiru a zasa naspäť. "Však sa mi to podarilo?" spýtal sa nevinne dotyčný Ichira, ktorý zastal vedľa neho. Pozrel sa mu do tváre, kde čakal obdiv a uznanie, ale stretol sa len so zhrozením a prekvapením. "Deje sa niečo?" spýtal sa znovu. Ichiro len preglgol a trochu ustúpil so slovami: "Ty si zapálil ten oheň, všakže?!" Akira prikývol, nevidel žiadny dôvod na taký strašný výraz. "Smiem sa spýtať, ako sa ti to tak jednoducho podarilo?" Aki sa začudoval, ale znovu jednoducho trochu pootvoril päsť a objavil sa tam plameň, ktorý potom zavretím zhasol.
Čiernovláskovi poskočilo obočie aj srdce a pre istotu ešte pár krokov odstúpil. "Kto presne si a odkiaľ pochádzaš?!" povedal mocnejším hlasom a uprene sa na druhého zadíval. Aj napriek tomu, že obidvaja boli líščí ľudia a tým pádom aj kúzelné stvorenia, ovládať živly nevedeli všetci. Práve naopak, bolo to dosť vzácne a nebezpečné. Také rody patrili do najvyšších vrstiev a vládli jednotlivým krajom. Občas sa stalo, že sa schopnosti objavili aj u úplne nečakali, ale vtedy dotyčného odvliekla garda a ostatní ho už nevideli. Čo si tak pamätal, oheň patril medzi najvzácnejšie živly, keďže ostatné mali hlavnú podstatu v krajine okolo nich. Členovia týchto rodov bývali v uzavretých komunitách a na verejnosť nechodili. Potomkov od detstva pripravovali na vládnucu úlohu. Ostatok ríši sa delil tiež do rodov a úloh, ktoré sa im pridelili. Ichiro napríklad - pochádzal z rodu špehov, vojakov a strážcov, ktorý slúžili vyššie postaveným. Od detstva ho tiež pripravovali na budúcnosť, avšak atmosféra bola o dosť uvoľnenejšia a do rodu sa mohli pridať aj iné zbehlé líšky. Prečo ale pred ním sedí jeden z tých najvzácnejších bytostí na šírom svete a usmieva sa, akoby sa nič nedialo?
Aki stále nevedel pochopiť zmenu v Ichirovom správaní a len spýtavo naklonil hlavu z jednej strany na druhú a pokrčil nechápavo plecami. Ichi si len vzdychol a vysvetlil mu situáciu. Červenovláska to dosť prekvapilo a tak spustil monológ s dlhým vysvetlením: "Veľmi si ma zaskočil, predsa... od malička som mal okolo seba ľudí, čo boli rovnako nadaní. Vedeli ovládať oheň. Preto som to bral tak, že to vie každý. Že to je samozrejmosť. Žil som s mojím rodom dlhé roky aj keď rodinou to nazvať nemôžem," na chvíľu sa odmlčal a zahľadel sa do ohňa, "hlavne preto, že rodičov som prakticky nepoznal a výchovu preberali učitelia. Nebolo nás veľa, takže každému sa venovali individuálne. Mal som šťastie, že som mal toho najlepšieho a bol na mňa veľmi dobrý... Boli sme často testovaní a ja som mal to šťastie, že sa mi dosť dobre darilo a prehliadala sa moja mäkká povaha. Tým myslím, že som odmietal ubližovať druhým. Aj keď ma ostatné líšky kvôli tomu šikanovali, učiteľ si ma vždy zastal. To by sa ešte dalo zniesť, ale keď sme dospeli do zrelého veku, začali nás sledovať dvadsaťštyri hodín denne." Ichi sústredene druhého počúval. Vynáral sa mu obraz o tomto uzavretom, prísnom svete.
"Bol to doslova teror od strany hore behom hodín, ale aj to by som možno prežil. Problém nastal po dlhšom čase.... Keďže sme dozreli, očakávalo sa aj nejaké to pohlavné dospetie. V našich radoch bolo pár ženských líšok, ale nie až tak veľa. Riešiť sa to dalo aj s cudzími, ktoré boli na našom panstve každý víkend. V našom poslaní bolo zabezpečiť aj pokračovanie rodu, to nám hovorili už od detstva." Ichi začal tušiť, kde sa príbeh uberá a tak prestal s tým sústredeným pohľadom na Akiho a radšej sklopil oči a pozeral sa tiež do ohňa. Červenovlások pokračoval aj naďalej: "J-ja som na podobné veci veľmi n-nebol. Nikdy ma to nezaujímalo a aj keď boli líšky veľmi pekné a všetko, skrátka...som sa n-nemal k činu. Nelákala ma predstava nasilu sa páriť s niekým, za účelom mladých. A ak sa mám priznať, nelákali ma aj ženské líšky... O probléme som povedal učiteľovi, keďže na mňa už dosť tlačili všetci naokolo. No a tak sme spolu utiekli p-preč. Bolo to dosť ťažké, doslova o život. N- nerád na to spomínam, aj keď sa to stalo pred pár rokmi, takže ak nevadí, rád to skrátim. Dostali sme sa dosť ďaleko a našli bezpečné miesto na juhu ríše. Ako vieš, nie je moc obývaná kvôli prírodným pomerom. Prežili sme tam nejaké štyri roky, pokým...mi n-nezomrel učiteľ. Na starobu, p-prirodzeným spôsobom. Od vtedy som s-sám a rozhodol som sa, že nájdem niekoho, koho postihol podobný osud a tak sa túlam..." Akira dopovedal a pozrel sa s nádejou na Ichira s troškou červeni na lícach. Bolo trápne mu to všetko povedať.
Ichi si len sťažka vzdychol. Nemyslel, že to bude takéto komplikované. Vôbec by si nepomyslel, že ten pred ním môže byť dokonca následník vládnucej línie. Bol veľmi výnimočný, ale nanešťastie až príliš na nekompromisné podmienky v ich komunite. Neprežil by tam a zabili by ho, alebo využili na nekalé účely. Určite ho vnímali ako hnilé jablko, ktorého sa treba zbaviť. Celkom ho šokovalo, že on má v podstate veľmi podobnú minulosť s jediným rozdielom, že odišiel vedome, s rozlúčkou a nikto ho nikdy takto nesledoval. Nechcel to teraz všetko rozoberať, príbehov bolo na dnes už dosť a tak sa len znovu pozrel na druhého. Mohol ho omráčiť a pohodiť pred stráž, mohol ho zabiť pre druhého vlastné dobro, mohol kadečo... Ale on bol takisto líška, ktorá mala odlišnú povahu od ostatných. Bol citlivý a mal neskutočný zmysel vcítiť sa do druhého. Doslova vnímal, akoby sa medzi nimi vytvorilo puto. On musel toho druhého ochrániť a bolo mu jedno, či to bude stáť jeho vlastný život.
"Si fakt neuveriteľný, vieš o tom?" spýtal sa Ichiro Akiru a krútil pri tom hlavou. Prišiel k nemu a posadil sa tesne vedľa neho. Chytil mu rýchlo ruku, aby neutiekol a tvárou sa priblížil ku tej jeho. Intenzita medzi nimi by sa dala doslova krájať. Aki zabudol pomaly aj dýchať, ako musel znášať tú vzájomnú blízkosť ich tvárí. "Ja myslím, že už ďalej nemusíš hľadať. Ja sa totiž dobrovoľne hlásim na pozíciu toho, koho hľadáš a len tak ľahko ťa neopustím," druhou rukou chytil červenovláskovu tvár a palcom ho pohladil po líci, "ak mi to teda dovolíš. I keď si myslím, že by som si aj tak nedal povedať..."

Zhypnotizovane hľadel do fialových očí a pohľadom potom skĺzol na druhého pery, ktoré sa jemne leskli od žiari ohňa. Chcel spečatiť svoje slová aj niečím silnejším. Ešte raz sa pozrel do tých kukadiel a uvidel, že ten druhý je mu tiež plne oddaný. Nahol sa tvárou ešte bližšie, až druhého pošteklil jeho horúci dych a .... jaskyňu ožiarila veľká žiara a vzápätí otriaslo celou zemou, až sa pár úlomkov odlomilo zo stropu. Aki vystrašene zakňučal a schúlil sa ku Ichimu, až mal ten pocit, že ho pripučí. V duchu preklial búrku za skazenie sľubnej chvíle, objal druhého a potom si s ním ľahol ku ohňu. Vdychoval vôňu jeho vlasov, pomaly ho hladil po chrbte a cítil, ako sa druhý pomaly uvoľňuje, až zaspal. Sám sa usmial, pobozkal druhého aspoň do vlasov a pri pohľade na oheň sa podal snom pomaličky tiež...ľadal si nejakú korisť, ktorá by mu uhasila smäd, čo ho trápil už niekoľko dní. BolBol
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Miya-chan Miya-chan | E-mail | 22. srpna 2015 v 16:00 | Reagovat

*o* *o* *o* wau. skvele. a take napinave. ale malo. chcem viac. dalsi diel. a tentoraz uz aj s tou kissu :3 . hlupa burka :-(

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama