Kitsune no sekai - DIEL DRUHÝ

16. srpna 2015 v 20:09 | Peťa-chan |  Kitsune no sekai
Zdravím všetkých, ktorí sem občas zavítajú. Mám tu druhý diel novej kapitolovky, mojej láske sa páčil, čiže mi nič nebráni v tom písať ďalej a áno - aj pre váš! Názor ma veľmi poteší, tak neváhajte a pustite sa do toho!!!


Ichiro čakal v lese na rozhodnutie druhého a veľmi mu odľahlo, keď videl ako sa k nemu pomaly prikráda červená líška s fialovými očami, ktoré žiarili v tme. V duchu sa musel pousmiať, oproti nemu bol o kus menší. Podpichovanie si nechal na inokedy a tak radšej druhému naznačil, nech ho nasleduje. Sám sa tak automaticky stal vodcom dvojice. Akira bol rád, že sa už nemusí báť prejsť každým novým územím a má parťáka, ktorý vyzeral o kus silnejší. Avšak aj on v sebe skrýval isté prednosti a tými nemyslíme len krásny hlas.
Takto prešli bez reči pomerne hodný kus cesty, pokým povrch zeme nepošteklili prvé lúče slnka. Začalo sa rozvidnievať, mokrá tráva sa zbavovala kvapiek rosy a svet naokolo reagoval prebúdzaním. Ale nie len svet naokolo. Ako tak prechádzali krajom lesa, ozval sa strašný zvuk a Ichiro napol vyplašene uši a pozrel sa na Akiru. Ten len stuhol a previnilo sa zaškľabil. Zvuk sa ozval znovu, ale menej intenzívne. Vinníka však stihol odhaliť a čierna líška sa zasmiala pravým líščím smiechom. Niekto nám tu bol dosť hladný a jeho brucho to dávalo dostatočne najavo. Akira nemohol byť viac červený v tvári, tak sa hanbil pred druhým.
"Už som sa zľakol, že niekde blízko sa objavil lesný duch," povedal so smiechom Ichiro cez myšlienku, ktorú poslal Akirovi. Ten sa na neho len urazene zamračil a obhajoval sa: "Moje brucho nie je žiadny lesný duch, až tak zle to teda neznelo! A určite nie som sám, aj ty musíš byť hladný, tak sa tu nehraj na frajera!" "Fajn, fajn, veď ja len žartujem. Nemusíš sa hnevať. Niečo si ulovíme, dobre?" "U-ulovíme?!" spýtal sa znepokojene Akira a odvrátil pohľad. "Je s tým nejaký problém? Veď doteraz si predsa lovil tiež, nie? Hanbíš sa pred mnou? Prisahám, že sa nebudem smiať," snažil sa Ichiro. "Uhm.... J-ja ... Som.... Jedol... b-bobule! Čučoriedky, černice, maliny a pod....Niekedy nejaké uhynuté zvieratá alebo tak...Loviť som už dávno nelovil, lebo....sa mi n-nedarilo," priznala sa líška, radšej sa skrčila a skryla si tvár labami.
Ichiro pokrútil neveriacky hlavou a opäť sa musel usmiať. Ten pred ním musel byť fakt stratený prípad. Aj on v rámci núdzi jedol niekedy čučoriedky, ale nestávalo sa to často, predsa len bol skúsený lovec a vedel si potravu skôr či neskôr zaobstarať. "Čo sa dá teda robiť? Ja pre nás niečo ulovím a ty skús ....nebyť moc nahlas." Čierna líška odbehla na lúku a nechala druhého samého v rúšku hanby. Tiež by rád pomohol, ale vedel, že by skôr asi prekážal. Dúfal však, že ho to Ichiro jedného dňa priučí. Zatiaľ sa teda išiel napiť z potoka, ktorý pretekal lesom o kúsok ďalej.
Čierna líška bola fakt dosť prešibaným lovcom a nenechala sa len tak zahanbiť. Ako tak načúvala životu na divokej lúke, zanedlho zavetrila divokého zajaca. Bola to celkom výzva, ale on sa chcel ukázať v dobrom svetle a podarilo sa mu ho chytiť. Bol celkom vypasený, trošku starší, ale hlad je najlepším kuchárom. Snáď to Akira ocení. Ak mu to nebude stačiť, nájdu si tu celkom ľahko aj nejaké iné drobné hlodavce a to chytí hádam i on. S úlovkom sa vracal na miesto, kde druhého nechal a chvost hrdo niesol za sebou. Akira tam tiež už čakal a oči sa mu hneď rozžiarili, keď uvidel, čo Ichiro nesie. Ten položil čerstvú mŕtvolku na zem a ukázal, že sa môže najesť prvý. Červená líška sa niekoľkokrát uistila, či to myslí vážne, ale nenechala sa dlho prosiť a s chuťou sa pustila do jedla. Zakrátko sa pridal do toho aj Ichiro a obaja si aspoň na chvíľu pochutili.
"Ďakujem za jedlo!" povedal Akira po jedle a labužnícky sa oblizol. Po dlhom čase bolo čerstvé mäso to pravé, čo potreboval. Cítil, ako do jeho tela prúdia nové živiny. Ichiro bol rád, že druhému chutilo a tak len spokojne pokýval hlavou, že nie je začo. "Mali by sme pokračovať ďalej, aby sme tu moc nevzbudili pozornosť. Navrhujem postupovať blízko potoka, aby sme trochu zmyli pach a stopy. Navyše je teplejšie, tak sa aj schladíme," dodal po chvíli. Akira prikývol, nápad sa mu pozdával a tak vyrazili znovu na potulky krajinou.
Nápad sa skutočne osvedčil, bol typicky letný deň, keď ste radi, že ste v tieni, alebo aspoň pri vode. Navyše v takom hustom kožuchu. Voda bola príjemne chladná a plnila svoj účel viac než zodpovedne. Atmosféra bola už uvoľnenejšia ako pred tým a tak sa niekedy spolu bláznili vo vode a fŕkali ju na seba a smiali sa. Na to, že už boli vyrastenými jedincami, sa vedeli zabávať ako malé líščie mláďatá.
Letné horúčavy a dusná sú charakteristické ešte pre jeden sprievodný jav. Keď už bolo popoludnie a oni sa stihli aj občerstviť, svetom zadunel veľký hrom, až sa zdalo, že sa otriasa celá obloha. Obaja k nej len znepokojene vzhliadli. Dážď bol síce fajn, ale pri cestovaní nebol zrovna vítaným spoločníkom. Rýchlo sa zamračilo a v lese tak výraznejšie poklesla svetelnosť. "Mali by sme si asi nájsť nejaký úkryt, nie?" navrhol Akira Ichirovi. Nebol to zlý nápad, radšej teraz ako neskoro. Ichiro súhlasil a naznačil, že musia vyjsť vyššie, lebo pri potoku nič teda nenájdu.
Nachádzali sa v celkom skalnatej oblasti, takže tu možno bude nejaký previs alebo najlepšie jaskyňa a podobne. Znova riadne zahrmelo a vietor, ktorý mal predtým podobu ľahučkého vánku, sa zmenil na silnejší. Spomedzi koruny stromov začali na povrch padať prvé dažďové kvapky a ani ste sa nestačili nazdať - hneď sa zmenili na poriadny lejak. Kvapky sa púšťali takou rýchlosťou až vytvárali súvislé závoje. Za pár sekúnd boli mokrí ako myši až sa nestačili ani otriasať.
"Tamto vidím nejaký otvor!" Ichiro vyslal volanie v mysli Akirovi a ukázal nejakých päťdesiat metrov napravo od nich. Skutočne to bola nejaká diera v skalnatej stene. Obaja tam dobehli s vypätím posledných síl, keďže sa ťažko pohybovalo a na teréne sa dosť šmýkalo. Otvor bol v skutočnosti vchod do menšej jaskyni. Najlepšie na tom bolo, že bola opustená a úplne suchá. Ichiro zavrčal, lebo ho mokrá srsť dosť štvala, takže sa radšej premenil do svojej ľudskej formy. Teraz v jaskyni stál v čistých šatoch a uľahčene si vydýchol. Bol rád, že je v suchom a pohodlnom.
Oblohu preťalo jasné svetlo a znovu strašne zahrmelo. Akira vyplašene skočil hlbšie do vnútra jaskyne. Bleskov sa dosť bál a hrmenie vďaka svojim veľmi citlivým ušiam vnímal o to intenzívnejšie. "Premeň sa, bude to lepšie," poradil mu Ichiro, keď videl ako sa bojí a že ešte stále z neho kvapčí na všetky strany. Červená líška uznala, že má pravdu a tak sa tiež premenila. V jaskyni tak namiesto dvoch zvierat stáli dvaja líščí mladíci. Ichiro si ho so záujmom prezrel. Prvýkrát ho videl celého. Akira mal na seba hnedočervené nohavice a bielu košeľu na šnurovanie. Pevne ku sebe tisol veľký huňatý chvost a uši mal zvesené dole, pretože sa bál. Vyzeral, že sa už už rozplače, ako pozeral von na tú spúšť.
"Bojíš sa búrok?" spýtal sa Ichiro opatrne. Akira prikývol a ešte pevnejšie k sebe pritisol chvost. "I keď nie zrovna b-búrok, ale hlavne b-bleskov. Mám pocit, akoby ma mali zakaždým z-zasiahnuť," priznal sa. "Tak sa na to teda nedívaj," čiernovlások podišiel bližšie a dodal, "môžeš zatvoriť oči a predstaviť si, že sa nachádzaš niekde inde. Niekde, kde ti môže byť príjemne." Akira by rád použil túto taktiku, ale bubnovanie dažďa, hrmenie a zavýjanie vetra mu veľmi nepomáhali. Bezradne si čupol ku stene a skryl si uši za svoje dlane.
Ichimu ho prišlo ľúto. Nevedel sa síce do neho vžiť, lebo on búrku skôr obdivoval, aj keď mal pred ňou veľký rešpekt. Sadol si vedľa a pritiahol si ho ku sebe, aby ho upokojil. Vytvoril nad ním ochranný štít od všetkého zlého. Hluk z vonku zázrakom zanikol a nahradil ho tlkot srdca a dych druhého. Akoby sa znovu ocitol v kúpeli slnečných lúčov. Prekvapene vzhliadol hore a stretol sa s pohľadom druhého. Strach zmizol a nahradil ho iný pocit - omnoho príjemnejší. Zasnene sa usmial, jemne sa mu začerveneli líca a zašepkal: "Ďakujem." Ichiro sa tiež usmial, oprel sa hlavou o Akiho a ešte bližšie ho k sebe pritisol. Tentokrát si to príjemné miesto nemusel predstaviť a zabudnúť na všetky problémy, ale mať ho intenzívne doslova na vlastnej koži....
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama