Život je boj I.

10. února 2015 v 11:29 | Peťa-chan |  Iné
Zdravím všetkých verných návštevníkov blogu. Keďže sa snažím prázdniny využiť efektívne, napísala som poviedku na anime Shingeki no Kyojin, kde som si dovolila zobraziť trochu s Leviho života. Dozviete sa viac o jeho mladosti a môžete sa tešiť aj na druhý diel, ktorý tiež bude upriamený na Leviho, ale už s iného hľadiska (ak viete, čo tým myslím a tá myšlienka zahŕňa aj Erena). Každopádne, teraz tu máte klasiku štýlu SnK, takže dúfam, že sa vám bude páčiť a že sa tešíte aj na druhý diel, ktorý by som rada napísala ešte tento týždeň. Dajte vedieť potom názor do komentárov.



Vo svete, kde sa ľudstvo snaží prežiť nad ich utláčateľmi, netreba byť mäkký. Táto vlastnosť vás môže stáť život. Každý deň sa dejú nejaké úmrtia. Niektoré prirodzeným spôsobom, pretože predsa len ľudia ešte nesmrteľnosť nemôžu kúpiť aj keby chceli. Iné zas v boji, nečakane. Ak aj žijete, nič vám nemôže zaručiť, že jestvovanie bude ako v rajskej záhrade. To možno čakať až po smrti a ani to nie je úplne isté.

Už v mladom veku sa s Levim život nemaznal. Preto sa stal tak chladnokrvným. Nikto zatiaľ nevedel prečo vlastne. Čo mohlo byť tak neúprosným? Je to trochu zložitejšie a pravda je hlboko v útrobách temnoty. Levi vyrastal pod zemou. Narodil sa tu, prežil tu svoje detstvo a od okamihu, kedy akoby dozrel a vyrástol, sa musel ulicami pretĺkať sám. V tomto svete bez slnečného žiarenia ľudia nežili dlho. Chýbalo im veľa, dokonca aj také veci, ktoré nám pripadajú úplne bežné.

Aj keď to bol veľmi nadaný mladík, chýbali mu skúsenosti a život na ulici boli možno tým pravým, i keď ťažkým prostredím, ktorý mu ich zaobstaral. Netrvalo dlho a jednu noc, keď sa niekde uchýlil ku spánku, ho prepadli. Nemal šancu brániť sa a skončil zviazaný ako nejaký kus mäsa. Škoda, že bol tak krásny a pomerne v dobrom stave na podmienky, v ktorých existoval. Skutočne sa stal len nejakým kusom na čiernom trhu. Kúpili ho za smiešnu cenu a ocitol sa v rukách istého vrchného pána, ktorý v podsvetí znamenal moc. Môžete len hádať, na čo mu bol Levi. Mladý, plný života, krásy a vzdoru. Už len pohľad na neho bol ako pohladenie po duši. Tento údajný pán mal záľubu v mladých chlapcoch a Levi bol v jeho zbierke skutočným klenotom.


Mnohých svojím týraním už zlomil. Nie len tým fyzickým ale aj psychickým, ktorý zanechal oveľa väčšie rany. Ale Levi bol iný, nenechal sa podmaniť, aj keď bol týraný a zneužívaný aj viackrát za deň. Nechcel sa vzdať ani za cenu svojho života. Za istý čas si to všimol jeden z vrchných sluhov tohto pána a istým spôsobom sa do neho zamiloval. Uvedomoval si, že pre Leviho je veľmi starý a najlepšie zo svojho života má už za sebou, ale každým dňom v ňom rástla túžba ho oslobodiť z tých múk a aspoň takto mu preukázať svoju náklonnosť.


V jednu noc, keď celé podsvetie zaľahlo ľahkým spánkom, sa rozhodol ho vyslobodiť. Keďže bol vrchný sluha, stráže sa ho nič nepýtali, keď ich poslal preč z provizórneho väzenia v panskom sídle. Poľahky našiel Leviho celu a prešmykol sa až k spiacemu väzňovi. Levi bol hore hneď ako počul kľúče v zámke, ale nečakal, že ich otvorí ten, kto to skutočne urobil. "Musíte zmiznúť a to hneď," nariadil naliehavým hlasom sluha, keď videl, že je Levi hore. Čiernovlások len prekvapene zamrkal a zatváril sa nechápavo. "Rýchlo, kým sa vrátia stráže. Oslobodzujem vás. Nemôžem sa už ďalej dívať, ako vás pán týra. Vonku vás čaká jeden môj známy a odvezie vás na utajené miesto," vysvetlil mu starý sluha šeptom. "A-ale prečo?" spýtal sa šokovaný Levi. Sluha len odvrátil tvár a dodal: "To vám možno vysvetlím neskôr, teraz sa musíme ponáhľať!" Levimu nebolo treba viac hovoriť, vnímal to ako šancu a tak spolu so starým sluhom vyšli z väzenia a zašitými chodbami sa dostali až na nádvorie, kde už čakal kôň aj s prívesom. "Vlezte si dnu a zakryte sa touto plachtou. Nevyzerajte, až pokým nebudete v cieli a nepýtajte sa potom zbytočné otázky," nariadil mu sluha a stisol pery. Cítil, že na ďalší deň už nebude medzi živými, pretože sa na to príde veľmi rýchlo. Ale aspoň urobil nejaký dobrý skutok.

Levi neotáľal a za chvíľu sa už viezol aj s ostatnými vecami v prívese, ktorý ho unášal na neznáme miesto. Nevedel, čo to do toho sluhu vliezlo. Nepoznali sa a nebol mu nič dlžný. Nestihol mu ani poďakovať. Nemal potuchy, čo s ním bude, ale dúfal, že to nebude tak hrozné, ako u toho zvrhlíka. Nadránom sa dostavil do provizórneho úkrytu istého obchodníka. Nebol tam sám, už sa to skrývalo pár ľudí, ktorí boli tiež v opatere obchodníkovej rodiny. Na chvíľu si mohol vydýchnuť.


Avšak, šťastie vždy trvá veľmi krátko. Za pár týždňov sa pánovi posluhovači, ktorí pátrali po Levim dostali aj ku obchodníkovi. Prekutrali celý dom, ale nenašli ho. V tom čase bol dobre schovaný aj s ďalším mladíkom vysoko nad všetkými domami, v skalnom otvore. Od vtedy čo získali ešte starý model 3D výstroje ho aj s ostatnými skúšali a naučili používať. Spolu s Farlanom boli najlepší a tak výstroj ostala v ich vlastníctve a viackrát pomohla pri drobných krádežiach.

Vedeli, že sa nemôžu vrátiť ku obchodníkovi a jeho rodine, aby ich neohrozili a tak sa zašili niekde inde a začali žiť na vlastnú päsť. Kradli za peniaze od mnohých záškodníkov, ktorí si ich objednali ale aj pre vlastnú spotrebu. Postupne sa vypracovali a zohnali aj vlastné bývanie. Mali vážne šťastie a dosť k tomu dopomohla ich vlastná šikovnosť a výstroj. Pána sa tiež už nemuseli báť, keďže ho v jeden deň zvrhli jeho vlastní protivníci a darovali mu guľku do hlavy. Levi sa zmenil. Už nebol zaprášený zviazaný chudák, ktorí slúžil ako nejaká uspokojovacia hračka. Stal sa z neho silný, rozhodný, šikovný muž, ktorý si mohol dovoliť byť hrdý. Navyše mal rád všetko pekne čisté a otvoril si srdce svojmu priateľovi Farlanovi .

Do ich partie pribudla po nejakom čase aj Izabel, ktorú síce najprv nechcel, ale pripomenula mu jeho za mladých čias a tak povolil. Levi bol drsný, ale v jeho vnútri tlelo teplé srdce a láskavosť ku tým, ktorí mu boli blízki, ktorých ochraňoval. Spolu tvorili tím vyvolených, ktorí si mohli dovoliť vyletieť nad mesto a zacítiť slnečné lúče tesne pod trhlinami na zemskom povrchu. Dali si spoločne sľub, že jedného dňa sa dostanú na povrch a začnú tam novú kapitolu života.


Aké to bolo prekvapenie, keď sa to aj skutočne podarilo. Legendy o zručných lúpežníkoch, ktorých schopnosti s 3D výstrojou boli viac než obdivuhodné sa dostali aj do uší Erwinovi Smithovi, ktorý sa rozhodol situáciu prešetriť. Na Leviho osádku si vymyslel pascu, ktorá vyšla a tak sa Levi ocitol na povrchu a postupne sa stal aj súčasťou Prieskumnej légie. Bol to celkom významný úspech a muselo sa uznať, že má talent.


Život v podzemí však poskytoval aspoň jednu istotu - neboli tu titáni, ktorí vás mohli zožrať. Na rozdiel od povrchu, kde ste boli skutočne v bezpečí iba za hradbami. Lenže taká Prieskumná Légia, tá moc času za tými hradbami nestrávi a radšej riskuje svoje životy mimo nich. Preto je tak výnimočné, keď sa v ich radoch dožije niekto dlhého veku. Aby sa tak stalo, musíte byť fakt trieda a mať aj istú dávku šťastia a odvahy. Iným možno príde, že aby ste sa tam pridali, musíte byť trocha padnutí na hlavu. Lenže Levi aj s Izabel a Farlanom boli Erwinovi zaviazaní a boli radi, že dostali nejaký štartovný bod, od ktorého sa môžu odraziť. Ako som už spomínala, všetko by bolo v poriadku, nebyť tých titánov. V jeden deň, keď sa Prieskumná légia na misiu von za hradby, sa stalo niečo veľmi smutné. Izabel a Farlan behom misie zahynuli rukou titána. Levi bol zhrození a v jeho vnútri sa šírila obrovská bolesť. Horšie bolo, že si celý incident dával za vinu a zanevrel na akékoľvek city. Uzavrel sa do seba na dosť dlhé obdobie a nechcel si k sebe pripúšťať žiadne známky náklonnosti. Navrával si, že nikoho k sebe nemôže pustiť, pretože nechce pocítiť tu bolesť, keď niekoho blízkeho stratí.


Toto trvalo dlhé obdobie, Levi sa stal neľútostnou legendou medzi legendárnymi, ale bol osamelý a tak mu Erwin vytvoril provizórny tím, zložení len z tých najlepších vojakov. Postupne sa na nich naučil spoľahnúť a oni zase na neho, čo sa týka boja (a občasného upratovania). Pamätali si deň, keď titáni napadli hradby, aj keď v tom čase boli mimo nich. Spustošili dosť veľké územie a zahnali ľudstvo viac do kúta. Levi ich ešte viac znenávidel, nedokázal by im nikdy odpustiť, čo napáchali.


Od toho dňa sa do celého príbehu dostal aj jeden odhodlaný chlapec, ktorý sa zaprisahal, že zabije každého titána ako pomstu za to, že mu zožrali matku. Tento chlapec postupne vyrástol, dostal sa do tréningového výcviku aj so svojimi kamarátmi a aj keď mu nie vždy všetko išlo, podarilo sa mu ho dokončiť a stať sa vojakom. Eren bol veľmi nadšený z prvého dňa na hradbách. Cítil sa hrdý a vo svojom živle. Znova sa potvrdilo to, že radosť netrvá večne a zakrátko sa objavil Kolosálny Titán, ktorý bol strojcom rozruchu. Opäť sa udial väčší rozruch a titáni zasa napáchali veľké škody. Hrdina, ktorý ich mal všetkých vyzabíjať, padol, keď zachraňoval priateľa. Titán ho nemilosrdne prehltol. Všetko vyzeralo stratené a titáni získavali početnú prevahu. Prieskumná Légia bola opäť mimo mesta, ale len čo sa dopočuli, čo sa stalo, ponáhľali sa na pomoc.


Za krátky čas sa dali veci do pohybu. Zrazu sa medzi titánmi zjavil jeden výnimočný, ktorý nechcel žrať bezhlavo ľudí. Nie, tento sa rozhodol, že si troška zabojuje zo sebe rovnými a pomohol ľudstvu. Aké bolo prekvapenie, keď sa z toho titána vykľul Eren. Chlapec, ktorý mal tak pevnú vôľu a pomaly nadprirodzenú schopnosť premeniť sa na titána. Občania sa ho zľakli a chceli ho hneď zabiť. Avšak priatelia sa ho zastali a prišli s nápadom, že túto schopnosť môžu využiť a zahatať dieru v hradbách, z kadiaľ prichádzali ďalší a ďalší titáni. Bol to veľmi riskantný plán, ale keby vyšiel, bolo by to prvé veľké víťazstvo ľudstva. A tak sa na to pristúpilo. Všetko má spočiatku nejaké komplikácie a keď sa zdá, že už nič nepomôže, niečo sa zlomí a predsa sa to podarí. Treba si veriť a bojovať! Aj keď to vyzerá beznádejne, netreba sa vzdať, ale BOJOVAŤ!!!



Plán sa vydaril, dieru v hradbe sa podarilo zaplátať obrovským balvanom a vojsko sa mohlo zaradovať. Radosť ale môže prekvitať, keď sa im podarí zneškodniť všetkých titánov vo vnútri. A do tohto celého zmätku prišla jednotka Prieskumnej Légie aj s Levim. Ten videl problémy hneď pri hradbách a svojím elegantným švihom zabil naraz dvoch titánov. Eren sa zrovna vtedy prebral v Arminovom náručí, po tom čo ho vysekli z titánovho zátylku. Videl len vejúci plášť a na ňom Krídla slobody a nevedel, či blúzni alebo je to skutočnosť. Levi sa obzrel a požadovane sa spýtal: "Hej smradi! Čo sa to tu do čerta deje?!" Bol prekvapený, zmätený a trocha nahnevaný, že zas prišli neskoro, ale chcel odpovede a to hneď. A od toho dňa sa pre oboch čosi zmenilo. Nie len že ľudstvo získalo späť kúsok územia, ale hlavne si dokázalo, že má na to poraziť titánov. Aj keď cena za to, bola viac než vysoká...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Miya-chan Miya-chan | E-mail | 2. března 2015 v 19:02 | Reagovat

nezabudni napisat co najskor pokracovanie. rada by som si precitala :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama