Colorfull world of basketball 15.

7. června 2014 v 0:06 | Peťa-chan |  Colorful world of basketball
Je čas na nový diel poviedky, ktorý píšem konečne aj ja! Mám teraz voľno, takže si to môžem dovoliť a nový diel som si poriadne užila, pretože to bol zážitok v každej scéne. Ale veď posúdte sami a dúfam, že sa vám bude diel páčiť a zabavíte sa, alebo pospomínate ;)


Kurokovi sa v hlave rodil plán, ako Kagamimu príjemným spôsobom dokázať, že za výhru si zaslúži náležitú odmenu, kým ho nevyrušila trénerka. Všetci boli veľmi rozbití, ledva stáli na nohách, tak ich prišla vyhnať, aby konečne opustili šatne a navrhla, nech idú do neďalekej reštaurácie na dodanie síl. Kagami to potreboval asi najviac, lebo v hre vydal zo seba maximum a ešte viac. Modrovlások uznal, že je to dobrý nápad a tak teda súhlasil so skupinovou večerou v tímovom duchu.
Neďaleká okonomiyaki reštaurácia bola celkom obľúbená medzi ľuďmi, predsa sa len nachádzala pri štadióne. Aké bolo ich prekvapenie, keď tam stretli Kasamatsua s Kisem. Vnútri bolo celkom plno a pár voľných miest bolo rovno pri nich. Kagami z toho nadšený veľmi nebol, situácia mu prišla trápna a napätá, ale Kuroko neprotestoval, takže to nechal byť. Lenže ak ho Kise ešte raz nazve Kagamicchim, tak mu jednu do toho úsmevu vrazí.
Zrazu sa ozval veselý hlas a do vnútra vstúpil Takao s Midorimom. Všetci zamrzli v jedení a sledovali, čo sa bude diať. Midorima len pretočil oči, zvrtol sa na päte, zdrapil čiernovláska za ruku smerom von, pretože tu jesť určite nemienil. Len čo sa za nimi zavreli dvere, zdvihol sa vietor a z neba sa spustil taký lejak, akoby hore dostali rozkaz na záplavu. Týmto dvom teda neostávalo nič iné ako vrátiť sa späť.
Keď Takao zbadal pri stole Kasamatsua, odtiahol si ho prezieravo k ďalšiemu stolu a pustil sa s ním veselo do reči. Chcel predsa, aby sa mohol zelenovlások porozprávať so starými známymi a on by tam len zavadzal. Midorima si s kyslým výrazom prisadol a keby bol Takao bližšie, asi by ho roztrhol v zuboch. Ostatní pri stole sa tiež dívali s výrazom, či sa toto celé skutočne deje, alebo je to len nejaký zlý vtip.
Atmosféru rozvírili objednávkou a Kise sa snažil Midorimovi dohovoriť, že včerajší nepriateľ je predsa dnešní priateľ. Na vedľajšom stole Takao ukazoval svoje kuchárske schopnosti a pohostinnosť a jedlo vyhadzoval do vzduchu a naspäť čoraz vyššie. Kasamatsu sa na to so znepokojením díval.
Štvorka basketbalových zázrakov bola v plnom prúde debaty o basketbale, keď sa zrazu Midorima uprostred vety zasekol. Na hlave mu totiž pristála Takaova porcia. Na čele mu navrela žila a všetci stuhli. Čiernovlasého kuchára oblial pot a teraz si bol určite istý, že si to draho vypije. Zasiahnutý s porciou na hlave sa postavil od stola, zreval na Takaa a spolu opustili miestnosť. Ostatní sa dívali na dvere, za ktorými bolo počuť poriadnu facku a Takaov rev.
Midorima sa ešte vrátil, aby zaplatil. "Kagami, okrem mňa je tu ešte jeden hráč z Kiseki no Sedai, menom Aomine Daiki. Je taký istý typ hráča ako ty, tak si dávaj pozor!" "Háá? Musí byť teda dosť silný, nie?" spýtal sa prekvapene. Kuroko sa zamračil, prečo to musel Midorima povedať práve teraz. Kise tiež stíchol. "Je silný, ale jeho štýl basketbalu... sa mi nepáči," odpovedal nakoniec Kuroko. Všetci sa na neho zadívali. Midorima nakoniec odišiel a Takao ho zviezol dobrovoľne na rikši domov. Musel si to u neho nejako vyžehliť, aby do rána nespal sám.
Seirin nakoniec vyšli von a opäť sa im stratil Kuroko. Ten ku nimi prišiel po chvíľke aj s krabicou v rukách. "Našiel som ho!" vyhlásil ako samozrejmosť a ostatní sa začudovane pozreli na roztomilého psa, ktorý šťastne krútil chvostom. Riko z neho bola celá paf a všimla si, že sa očami podobá na Kuroka a tak automaticky dostal meno Číslo 2. Kuroko sa chcel pochváliť novým miláčikom Kagamimu, ale ten sa z nepochopiteľného dôvodu skrýval za tabuľou v obrannej pozícii. Nakoniec sa ukázalo, že s psami veľmi nevychádza a má z nich strach. Kuroko len pretočil oči. Predsa jeho svetlo nebude strachopud pred takým malým šteniatkom a tak si ho zobral ku sebe domov a Kagamimu to vynahradí inokedy.
Nasledujúce dni sa musel červenovlások liečiť, pretože mal preťažené nohy a ostatní usilovne trénovali. Kuroko sa snažil spriateliť svojich dvoch miláčikov. Jeden takýto deň trénovali v bazéne. "Aký rozkošný psík!" ozval sa dievčenský hlas a všetci zo Seirin tímu mali čo robiť, aby sa neutopili. Pred nimi stála ružovláska s veľmi slušným vybavením. Kuroko zúfalo hlesol: "Momoi-san!" "Ty ju poznáš?" spýtal sa Izuki a trénerka nečakala a vybalila na ňu otázku, kto to vôbec je. Momoi sa usmiala a predstavila sa ako Kurokova priateľka. To sa už potápali všetci. Modro vlások len pokrútil hlavou a v duchu sa pýtal, či fakt musí stretnúť všetkých z bývalej školy. Hlavne niekoho, kto si naivne myslí, že s ním aj naivne chodí aj keď nemá ani poriadny dôvod. Snažil sa uviesť veci na pravú mieru aj keď to bolo veľmi ťažké, hlavne keď sa na neho lepila ako žuvačka. Ostatok mal len ústa dokorán. Dokonca im so zasneným výrazom porozprávala absurdnú historku s paličkou od nanuku. Seirin hráči mali výraz, či to myslí naozaj vážne. Zaklincovala to ešte tým, keď sa srdcervúco rozplakala. Cvok, pomyslel si Kuroko a snažil sa ju ukľudniť.
Jedna vec ho ale zaujímala. Keďže mu Momoi pravidelne písala, dozvedel sa, že je s Aominem na rovnakej škole. "Je pravda, že chodíš s Aominem do školy?" spýtal sa jej. "Hej...i keď som chcela byť s tebou. Ale...keby som na neho nedávala pozor, kto vie, čo by vyviedol," odpovedala s menej veselým hlasom. Nakoniec sa rozdelili, Kuroko sa s Kagamim musel zasmiať nad celým zážitkom v šatni a nakoniec išiel Momoi odprevadiť. Kagami samozrejme celej historke s priateľkou neveril.
Keďže bol už od basketbalu oddelený dlhú dobu nenápadne sa zdúchol na pouličné ihrisko. Nebol ešte celkom fit, ale musel to skúsiť. Avšak, na ihrisku sa objavil ďalší chlapec, ktorý ho evidentne poznal a chcel s ním hrať. "He?! Nehrám len tak s niekým, kto sa nevie ani predstaviť." Ten týpek sa mu nepáčil. Nevedel prečo, ale cítil, že z neho vyžaruje niečo nebezpečné. "Keď chceš hrať, tak hraj - na to mená nepotrebuješ. Ale ok, to je to najmenej. Moje meno je Aomine Daiki," odpovedal druhý so sebavedomým hlasom. Aomine? Tak toto je on - ten silný hráč, o ktorom počul? Vyzeral byť poriadne namyslený. Generácia zázrakov bola fakt plná týpkov, ktorí ho štvali. Rozdrví ho tu a teraz!
Kuroko s Momoi sa po ceste rozprávali o budúcnosti aj spomienkach. Kuroko sa k tomu nechcel vracať. Nechcel znovu vidieť tie chvíle, keď s Aominem boli ešte fantasticky zohraní - či už v hre alebo vo vzťahu. Pozrel si na päsť. Bola to ona, ktorá zažila všetky tľapnutia s jeho bývalým partnerom behom zápasov. Lenže teraz má nového a nesmie si dovoliť zaoberať sa minulosťou a Momoinými rečami.
Medzitým sa na ihrisku hralo, ale problém bol, že v prospech Aomineho. "Toto je smiešne. Naozaj si dokázal poraziť Midorimu?" "Bastard!" vypustil Kagami z úst spoza zaťaté zuby. "Tetsuove rozhodnutia musia byť riadne zatienené. Ty nikdy nedokážeš rozvinúť naplno jeho potenciál. Je predsa tieň a ten vynikne len v prípade, ak je jeho svetlo skutočne silné," hovoril Aomine svojím hlbším hlasom pri driblovaní. Kagami sa zatváril zarazene. Zrazu pred sebou videl rýchlo presúvajúcu modrú šmuhu a vedľa preletel Aomine s ľahkosťou a silou blesku počas búrky. Prekvapene rozšíril oči od úžasu a Aomine ešte podotkol: "A to tvoje svetlo je tak... slabé."

THE END OF THIS PART..
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama