Colorful world of basketball 7.

15. března 2014 v 11:58 | Peťa-chan |  Colorful world of basketball
Nová kapitola poviedky je tu a ja dúfam, že sa vám bude páčiť. Dnes som skončila s prepisom, inak bola hotová už vo štvrtok... Tento víkend sa totiž musím sústrediť na učenie, pretože sú to posledné chvíle pred písomnými časťami maturít. Celkom sa bojím, ale dúfam, že to zvládnem..tak mi prosím držte palce n_n
Ale teraz už ku siedmej časti...


Po zápase s Kaijou sa na druhý deň nechcelo nikomu z postele. O to viac nie nášmu zohratému duu, ktoré si v spoločnom objatí vychutnávalo teplo spoločnej postieľky. Avšak, čas bol neúprosný a oni museli ísť do školy. Zápas ich riadne unavil, všetci hráči Seirin celý deň zívali, podriemkavali a ospalo pozerali na svet. Rikko si v poznámkach zakrúžkovala, že určite musia zlepšiť fyzičku.
V nasledujúcich dňoch sa v celom Tokiu odohrávali výberové predkolá, ktoré zaručili víťazom postup do turnaja. Seirin dostal ako prvého protivníka školu s výmenným študentom zo Senegalu. Bol fakt obrovský a navyše s divným menom. A tak mu Kuroko dal prezývku "Tatínek".

Začal sa intenzívny tréning pre všetkých členov tímu a príležitostné pospávanie na hodinách. Niektorí sa venovali aj inému druhu "tréningu" cez noc. ale Kuroko bol skutočne rád a cítil sa šťastný. Nebolo nezvyčajné vidieť ich ruka v ruke s Kagamim, ako vychádzajú z červeno vláskovej bytovky.

Zápas prebehol s menšími ťažkosťami a veľmi pomohla Kurokova špeciálna schopnosť a skutočnosť, že ho Taťka považoval za dieťa a pre malý vzrast ho dosť podceňoval. Ďalšie zápasy boli už prechádzka ružovým sadom. Až do vtedy, keď sa dozvedeli, že budú hrať so Shuutoku, ktorá má navyše posilu zo Zázračnej generácie - Midorimu Shintaroua.

Zrovna sedeli v telocvični po ľahkom zápase a bavili sa o budúcnosti na lavičke, keď do vnútra prišli ich budúci protivníci. V oranžových bundách a sebavedomým úsmevom na tvárach... "Idem ich pozdraviť," prehodil Kagami a išiel k nim. "Hej!?" zakričal mu kapitán neveriacky. "Zdar! Ty si Midorima Shintarou, však?" pozdravil Kagami zeleno vláska s čiernymi okuliarmi. Ale prečo má sakra v ruke plyšového medveďa, vŕtalo Kagamimu v hlave. "To som, ale kto si ty?" spýtal sa na oplátku druhý, začo si vyslúžil chichot od jeho čiernovlasého spoluhráča. Takao vedel, že Midorima Kagamiho pozná, ale kvôli hrdosti sa bude tváriť, že nie. Na zbožňovanie je ...

Kagami vystrel k Midorimovi ruku. "Podanie rúk?" začudoval sa zeleno vlások. Kagami sa len usmial, preto si vzdychol a ruku mu podal, nech to má rýchlo za sebou. Aké bolo jeho nemilé prekvapenie, keď sa mu tam červeno vlások podpísal. To len preto, aby na jeho meno do budúcna len tak nezabudol. Na hráča, ktorý pomstí svojich sempaiov.

Midorima sa musel len usmiať. Ten Kagami si asi veľmi verí. A podľa prekvapenej reakcie na Takaove slová, o výsledkoch z minulého roka, ani o niečom nevie. "Rozdiel v sile je jasný, takže história sa bude len opakovať," vyhlásil presvedčene okuliarnik. "Nie!" odpor postavil Kuroko, ktorý práve prišiel podporiť svojho miláčika. Vedel, že Midorima vie byť niekedy pekne nepríjemný. "Kuroko, s tebou vážne nemôžem byť zadobre," precedil pomedzi zuby Midorima. Nemal ho rád, hlavne tvár, z ktorej nedokázal nikdy nič vyčítať.

Do napätej atmosféry sa primiešal Takao. Ten malý ho zaujal, keď vie tak nevinne naštvať Shin-chana. "Nerob si s ním starosti. Je to tsundere!" prehlásil s rukou okolo Kurokovho krku. Celkom ho štvalo, že jeho zeleno vlások tohto tu neustále spomína, dokonca aj keď idú spať. "Prestaň si vymýšľať, ako si zvykneš Takao!" zahriakol ho Midorima a zmrazil ho chladným pohľadom. Chvalabohu, že ich volal tréner a tak debata musela skončiť. Predsa len nasledoval zápas, kde chcel Midorima Kurokovi a Kagamimu ukázať, že ich tím je na oveľa vyššej úrovni.

Seirin sa na priebeh hry pozerali z hľadiska a analyzovali ich spôsob hry. Midorima bol vážne monštrum. Trafiť kôš zo stredovej čiary a potom si spokojným krokom prejsť spolu s Takaom na bránenie, zatiaľ čo lopta bola stále vo vzduchu. Midorima fakt neminie žiadnu strelu, pomyslel si Kuroko. Preto nebolo prekvapením, keď výsledková tabuľa na konci zápasu ukázala naproste jasné víťazstvo Shuutoku.

Ďalší deň sa Kagami celý deň v škole napchával presne tak ako to mal vo zvyku. no dobre, trošku viac, čo si všimol aj Kuroko s jedným rozpoleným sendvičom a džúsikom na stole. Na rozdiel od svojho svetla nemal takú veľkú spotrebu, aj keď predchádzajúci deň odohrali dva zápasy.

Pohodičku z jedla prerušila Rikko, ktorá ich volala na spoločné sledovanie z minuloročných zápasov školy Seiho, čo bol ich ďalší protivník. Boli toho plné krabice a to už chceli ísť domov ku Kagamimu, kde mal Kuroko sľúbený po domácky pripravený vanilkový shake od Kagamiho. Môžu zabudnúť...

Podobné plány mal aj Takao, len miesto skupinového pozerania mal záujem DVD dívať len so zeleno vláskom. "Nie," znela opakovaná odpoveď. Midorimovi sa to videlo úplne zbytočné, veď podľa osudu je predurčený vyhrávať. "Ale no ták, ak si to spolu pozrieme, dostaneš peknú odmenu," usmial sa zbodne tmavo vlások a pohladil druhého od chrbta až niekam nižšie. Midorima sa na neho nahnevane pozrel, ale jedna vec, čo ho vždy dostala a to bol Takaov milý úsmev a veľavýznamný pohľad a tak s hundraním prikývol.

Kuroko s Kagamim našli v šatni ešte jedno zabudnuté DVD a tak si povedali, že nemajú čo stratiť a pozrú si ho ešte v škole, aby sa s tým nemuseli večer trápiť doma. Spoločne si sadli na lavičku a ako aj na ďalšej škole Shuutoku, všetci sledovali protivníkove pohyby a priebeh hry. Takao s Midorimom boli presvedčení, že vo finále budú musieť hrať práve s nimi a že práve táto silná obrana pošle Seirin k vode. Po konci videa sa obe dvojice pobrali domov venovať sa konečne jeden druhému.

"Takže ten vanilkový shake dnes nedostanem?" spýtal sa smutne Kuroko, keď si sadal na obývačkový gauč. "Je neskoro a navyše tu nemám všetko potrebné," odpovedal mu Kagami a dodal, "ale ak chceš, môžem ti dať trocha z vanilkovej zmrzliny, čo mám." Kurokovi sa trocha zlepšila nálada a prikývol. "Ale musíš ma kŕmiť!" dal si na záver podmienku. "Ako si želáš, ty vanilkofil!" zasmial sa Kagami a vlepil mu jemný bozk na pusu, predtým ako odišiel do kuchyne.

"Shin-chan, ja čakám!" ozvalo sa z kúpeľni ťahavým hláskom plným nedočkavosti. "Takao, veď ja idem, tak to už pochop," odpovedal mu Midorima a do kúpeľni vošiel zelenovlasý mladík v tmavom saténovom župane s miskou jahôd v ruke. "Sekne ti to," zavrnel čiernovlások z vane a dodal, " a dnešná šťastná vec sa mi páči asi najviac!" "Mohol si počkať s napustením tej vody," podotkol Midorima, akoby sa nič nedialo, i keď sa trošičku červenal. "Dopustím teplú, i keď... myslím, že ti budem stačiť aj ja a moje vysoké rozpálenie s viacerých predstáv, na ktoré mám chuť," Takao si zahryzol do pery ako tak pozoroval jeho lásku lezúcu do vody. "Zvrhlík jeden," polichotil mu druhý, odložil si okuliare na poličku a jemne sa vpil do čiernovláskových pier. Nakoniec bol veľmi rád, že má pri sebe tak vášnivého Škorpióna...
KONIEC SIEDMEJ ČASTI!!!!
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Rushi-chan Rushi-chan | Web | 15. března 2014 v 21:10 | Reagovat

Božíí, jen tak dál :)

2 Peťa-chan Peťa-chan | E-mail | Web | 16. března 2014 v 9:47 | Reagovat

[1]: Oh, arigatou!!! :3 Budeme sa aj s Neko snažiť :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama