Colorful world of basketball 3.

16. února 2014 v 20:26 | Peťa-chan |  Colorful world of basketball
Skutočne na posledné chvíľe z tohoto týždňa, ale stihla som to s poslednými silami. Nový diel odo mňa je tu!!!! Užite si nový vývoj udalostí a príchod člena Kiseki no Sedai- Kiseho ;)


Bolo už pár dní potom, ako sa do Kagamiho srdca vkradol malý modrovlasý mladík. Nerád si to priznal, ale bolo to tak. Musel myslieť na tú drobnú postavu, na jeho prenikavé oči a schopnosť objaviť sa hocikde bez toho, aby ho ostatní spozorovali. Keď teraz strieľal na kôš na pouličnom ihrisku, bolo všetko o to intenzívnejšie.

Okrem Kuroka premýšľal aj nad Zázračnou generáciou. Kuroko ho vážne naštval, keď mu s pokojnou tvárou, slamkou v puse a očami vediacimi všetko, povedal, že im nesiaha ani po členky. Ale na druhej strane ho neskutočne potešil, keď vyriekol tie rozhodné slová o ich vzájomnej spolupráci na post najlepšieho hráča v Japonsku. Srdce mu bilo vzrušením, ktoré sa rozlievalo do celého tela. Nevedel sa prestať usmievať.

Nasledujúci deň, hneď po tom, čo ho odbil kapitán, utekal za Riko. Mliečna sprcha do tváre mu až tak nevadila a bol celkom prekvapený, že ho Kuroko predbehol. Nevedel, čo za skúšku ho ešte čaká, keď mal papier na prijatie už v ruke, ale trénerka prikázala a on nechcel odporovať.

Pri prechádzke naspäť do triedy narazil na plagát o basketbalovom tíme. boli vážne dobrí, ako mu stihol potvrdiť aj Kuroko, ktorý sa vedľa neho objavil. Bohatstvo! Ako on toto nenávidel. Ešte navyše tá jeho vševediaca kamenná tvár a roztomilý pohľad. Vo svojom vnútri v takýchto chvíľach zvádzal boj, či ho má ručne stručne naučiť poslušnosti, alebo ho vybozkávať. Už dlhšie premýšľal nad tým, prečo Kuroko nenastúpil na inú školu so starými známymi. Už sa ho na to chcel spýtať, keby mu nezmizol priamo spod nosa. To je ale exot, pomyslel si.

Kuroko vycítil, že sa ho chcel Kagami niečo spýtať a tak radšej použil svoju schopnosť a zmizol. Nebol pripravený mu rovno povedať pravdu, ale vedel, že to nebude dlho trvať a bude musieť odpovedať na Kagamiho otázky. Chcel byť úprimný pred jeho novým svetlom. A určite si neprial, aby mu to vybľabotal niekto iný, v divnej a pokrútenej verzií.

V pondelok ráno sa prváci stretli aj s trénerkou na streche. Kagamimu to prišlo maximálne odveci a tváril sa dosť skepticky. Hlavne preto, že mali byť na zhromaždení a ona od nich chcela na celú školu vykríknuť ich ciele do budúcna. Plus navyše trest, že sa budú musieť vyspovedať dievčaťu, ktoré sa im páči, nemal na neho žiadny účinok, pretože ten, ktorý sa mu páčil, stál rovno pri ňom a dobre o jeho citoch vedel.

Kagami ako sebavedomý tiger išiel dobrovoľne na rad prvý. Chcel sa trošku pred trénerkou a hlavne pred Kurokom vytiahnuť a tak vyskočil nebojácne na zábradlie. "Trieda 1 - B, Kagami Taiga. Porazím Zázračnú generáciu a stanem sa najlepším hráčom v Japonsku!" zakričal do vzduchu. Ostatní študenti na dvore sa veľmi čudovali. Predsa len, toto sa nestáva každý deň.

Kým sa predstavovali ostatní, Kuroko obdivne hľadel na Kagamiho, Láska k nemu sa ešte viac prehĺbila. V duchu sa sám seba spýtal, či má slabosť pre osoby s vysokým sebavedomím a nebadane sa usmial. Škoda, že prišiel na strechu rozčúlený riaditeľ a on sa k slovu nedostal. Chcel aspoň trochu ohromiť svoje svetlo.

Podvečer sa Kagami znovu išiel napráskať do jeho obľúbeného fast- foodu. Ako tradične si sadol ku tomu istému stolu a zahryzol sa s chuťou do hamburgeru. Stále ho hnevalo, že riaditeľ robil toľko vedy. "Nemôžem uveriť, že sa nasral len kvôli tomu, že sme trochu kričali," zamrmlal s plnou pusou. "Ani som nestihol niečo povedať!" povedal Kuroko urazene a usrkol si zo slamky. Potreboval si upokojiť nervy a chcel byť s Kagamim. Tomu skoro zabehlo, pretože ho prekvapil a hlavne mu prišiel neskutočne roztomilý.

Nehodlal ďalej čakať na správnu chvíľu a tak sa ho rovno spýtal: "Kuroko, hm... prečo si nešiel na nejakú známu školu ako tá ostatná päťka?" A bolo to tu! Spýtal sa na to, presne tak ako Kuroko predpovedal. Odpil si a zhlboka sa nadýchol. "V mojom stredoškolskom basketbalovom tíme bolo víťazstvo všetko. Vôbec sme nespolupracovali. Nikto nás nedokázal poraziť, ale neboli sme tím. Chýbalo mi tam niečo zásadného." Kuroko sa zahľadel do okna a zahryzol si do pery. Mal by mu povedať aj o Aominem, ale ešte to bolelo. Nechcel sa tu pred ním zosypať, a tak radšej tému zmenil. Povedal Kagamimu, že urobí všetko preto, aby sa z neho stal ten najlepší hráč v Japonsku. Ostane pri jeho boku pri všetkom, čomu budú čeliť. Kagami sa pri jeho slovách doširoka usmial. Ten malý ho dostával na lopatky. Kuroko sa tiež usmial a červenajúc sklopil pohľad. "Spolu to dokážeme!" vyhlásil červenovlások a Kuroko prikývol.

Na druhý deň sa na dvore objavil obrovský kriedový nápis - BUDEME NAJLEPŠÍ V JAPONSKU! Vinník bol neznámy, ale všetkých v basketbalovom tíme to veľmi potešilo. Hlavne Kagamiho, ktorý sa s radosťou a pýchou pozeral na modrovlasého spolužiaka s bielym rukávom, ktorý sústredene čítal knihu. Za toto si zaslúži pusu... Ten deň ale ani zďaleka neskončil. Trénerka totiž vybavila priateľský zápas, ktorý jej rapídne zlepšil náladu. A Hyuga vedel, že ak si Riko poskakuje, tak to nie je práve najlepšie znamenie.

S úderom poslednej školskej hodiny cez bránu školy Seirin prešiel vysoký blonďák. Neostalo to dlho bez povšimnutia. Všetky žiačky na neho s blažením pozerali. Vyzeral skvele, úplne ako nejaký model. Evidentne bol na to zvyknutý, sebavedomým krokom si to namieril rovno k telocvični.

Medzitým sa basketbalový tím nachádzal v intenzívnom tréningu. Kagami prekonal všetky očakávania a veľmi sa mu darilo. Uznali to aj ostatní. Dokonca aj Kuroko musel prehodnotiť, že nie je až tak zlý. Ale možno ku zmene názoru pomohol prispieť aj Kagamiho neodolateľný sebavedomý úsmev. Po skončení hry si ich trénerka povolala ku sebe. Oznámila im, že budú hrať priateľský západ proti Kaijou. Boli z toho dosť na vetvy, okrem toho, že boli lepší než oni, získali aj hráča zo Zázračnej generácie- Kiseho Ryoutu. Kuroko nebol zaskočený, vedel kam ktorý člen jeho tímu zamieril. Kagami sa po poslednej informácii zaškľabil. Tak skoro a je to tu, lepšiu správu už dostať ani nemohol.

Zrazu ich v dohadovaní prerušili vzrušené hlasy dievčat. Naraz ich bolo v telocvični nejako veľmi veľa. "Čo tu všetky robia?" spýtala sa vyvalene Riko. Zaskočilo ju to, zvyčajne tu býva s chalanmi sama. Stačilo sa pozrieť vyššie a na pódiu Kise s rozpačitým úsmevom rozdával autogramy. "Rád ťa znovu vidím," zaklamal Kuroko, keď sa im s blonďákom stretli pohľady. Božínku, to je ale otrava, pomyslel si, keď museli čakať, pokým nezmiznú všetky dievčatá.

Tím zaujímalo, prečo Kise prišiel až na Seirin. Historku s pozdravom nepokladali za veľmi vierohodnú, hlavne nie potom, čo ho Kuroko kruto odbil, veď predsa v bývalom tíme určite nebol jeho najlepší priateľ. Skôr naopak. Liezol mu na nervy a veľmi na neho žiarlil, keď s ním Aomine intenzívne trénoval. Navyše tá nevinná tvár a hlúpy výraz, keď o ňom čítali jeho spoluhráči v časopise.

Kagami vycítil, že čosi nie je v poriadku a na Kiseho poslal rýchlu strelu. Šťastkár, stihol ju chytiť. Ale aspoň ho to trochu zabolelo. "Čo takto si so mnou trochu zahrať, fešáčik?" navrhol a rukou mu naznačil, nech sa nehanbí. "No, keď som už tu, tak je škoda to nevyužiť. Navyše ti musím poďakovať za hento," odpovedal mu Kise a hodil loptu späť. "Neuveriteľné!" prehlásila s povzdychom trénerka. "Toto nie je dobré," povedal Kuroko stojaci pri nej.

Kise hneď na začiatku napodobnil Kagamiho pohyby s dokonalou presnosťou. Toho to pekne vytočilo a tak vyskočil, aby mu zabránil dať kôš. Nevydarilo sa, Kise bol rýchlejší a silnejší. Kagami dopadol tvrdo na zadok. Vedel som to, pomyslel si znepokojene Kuroko. Za tých pár mesiacov sa zlepšil určite každý z nich.

"Dajte mi Kurokocchiho!" povedal Kise zrazu a s úsmevom si to namieril k zvyšku tímu. "Hee?" vyletelo z nich. "Ako vidím, tu mrháš svojím talentom. Pridaj sa k nám, zahráme si basket znovu spoločne," odpovedal Kise a vystrel ruku k modrovláskovi. Čo si to dovoľuje? Kagami bol na neho patrične nasratý a tie isté pocity mal aj Kuroko. Správal sa k nemu ako ku starému kamarátovi a vôbec mu nevadilo povedať to takto otvorene pred celým tímom. Slušne jeho ponuku odmietol. Vnútri bol síce veľmi nahnevaný, hlavne potom, čo blonďák zopakoval tú nenávidenú vetu - Víťazstvo je všetko. Kagamimu sľúbil, že porazia Kiseki no Sedai a sľub mienil aj dodržať.

Kagami sa musel zasmiať. Nielenže mu ten malý zobral z úst presne to isté, čo chcel povedať, navyše sa mu páčilo, že jeho oponent je taký silný. Má sa na čo tešiť. A to sú tu ešte štyria silnejší než on. Premeral si Kiseho poslednýkrát pohľadom od hlavy až po päty. Na ten západ sa už fakt nemôže dočkať...
KONIEC TRETEJ ČASTI!!!
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Miya-chan Miya-chan | E-mail | 16. února 2014 v 21:01 | Reagovat

Yes! Ďalšia časť poviedky. Super. :-D . Chudáčik môj Kise. Všetci sú k nemu zlí.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama