Beletrizovaný životopis

13. ledna 2014 v 16:44 | Peťa-chan |  I, me and myself
Rozhodla som sa pre vás všetkých zverejniť niečo z môjho života... Asi to čítať veľa ľudí nebude ale tých pár čo áno pozdravujem a možno budete radi, že ste sa niečo nové dozvedeli o autorke diel, ktoré máte tak radi :) Nie je to moc pútavé, išlo hlavne o splnenie mojej povinnosti na hodinu slovenčiny, ale tak... prečo nie :D A možno niekoho inšpirujem....


Moja cesta životom
(Beletrizovaný životopis)


Moja cesta životom sa začala jedného chladného dňa, ktorý patril mesiacu november. Dnes by sa to už ani nezdalo, ale ja som sa z maminých slov dozvedela, že na oslavu môjho narodenia nasnežilo veľké množstvo snehu. Konkrétne 14. novembra som obohatila populáciu o svoju prítomnosť maličkým zjavom, ale zato s čiernymi vláskami sťa uhoľ. Moje narodenie prinieslo obom rodičom a napokon aj celej rodine veľkú radosť. Predsa len bola som prvé dievčatko, prvá vnučka, o ktorú sa mohli všetci naokolo starať.
Za sústavnej pozornosti mojich príbuzných som mohla rásť do krásy a múdrosti. Ako mi viacerí povedali, bola som jedno malé zlaté neposedné dieťa, ktoré mnohých prekvapovalo tým, že si vedelo vybrať správnu skrýšu, kde by sa mohlo nerušene hrať. Maminu znepokojovalo, že som bola veľmi chudá, a tak akoby mávnutím čarovného prútika som jedného dňa aj za menšej pomoci začala neuveriteľne veľa papať a nadobudla postavu, ktorú badať aj dodnes. Niekedy sa na to hnevám, keď si predstavím, ako by som mohla vyzerať dnes. Avšak nič mi nebránilo poznávať okolie, objavovať nové skrýše a nových kamarátov hlavne v škôlke. I keď stále som bola radšej v mojej izbe s plyšovými hračkami a veľkým množstvom kníh, ktoré sú uchované v našich policiach dodnes.
Ako roky plynuli, nastal čas nástupu do prvej triedy. Veľmi som sa bála, pretože už od mala som nemala rada zmeny. Strach zmiernila mamina, moja kamarátka, ktorá pri mne stojí dodnes, a veľmi láskavá pani učiteľka, ktorá mi rýchlo padla do oka svojím správaním. V triede som sa spoznala s veľkým množstvom detí a stihla som si vybudovať aj nové putá. Spolu sme prežili štyri roky, ktoré si už veľmi nepamätám, ale niektoré okamihy sa skrátka z mysli vymazať nedajú.
Bol čas, aby som opustila základnú školu a z vlastného rozhodnutia som si vybrala gymnázium. Lákalo ma navštevovať tú veľkú budovu, ktorá sídlila v centre mesta a chcela som si pripadať dôležitá. Rozhodnutie sa vyplatilo a ja som opäť stála pred novými tvárami spolužiakov a profesorov. Gymnázium sa mi veľmi zapáčilo. Hlavne hodiny výtvarnej výchovy, kedy som mohla naplno využiť svoju kreativitu. Hneď sa stala mojím obľúbeným predmetom aj spolu s dejepisom, kde som objavovala staré civilizácie.
Postupom času učivo prestalo byť zábavou a prišiel na rad ročník kvinta. Už som nemohla nechávať všetky úlohy na ráno, ale musela som venovať učivu podstatne veľké množstvo svojho voľného času. Dobré známky mi naďalej pretrvávali a pomaly sa menila aj moja osobnosť. Našla som si nové záľuby, ktoré trvajú dodnes. Zažila som nové zážitky, ktoré zanechali v mojej mysli rôzne stopy.
A prišiel prelomový rok 2013. V septembri som sa stala súčasťou maturitného ročníka. Bála som sa a bojím sa dodnes. Veď predsa na moje plecia sa zrazu privalilo veľké množstvo zodpovednosti a je len na mne, ako sa s ňou popasujem. Verím, že maturitu zvládnem a všetkým naokolo ukážem, že som prešla touto skúškou a budem môcť čeliť ďalšej a tou bude výber vysokej školy a uberanie mojej budúcnosti.
Dúfam, že v budúcnosti budem mať menší strach zo zmeny a z neočakávaného. Musím sa naučiť čeliť mu a podať výkon, ktorý sa odo mňa bude vyžadovať v zamestnaní. Netuším, aké bude, alebo aj nebude, ale chcem, aby ma napĺňalo a prinášalo do môjho života úsmev a dobrú energiu. Očakávam, že všetky putá, ktoré som za život vytvorila sa zmenia a niektoré nové sa vytvoria. A nesmiem zabudnúť podotknúť posledné. Dúfam, že sa zmením aj ja. V lepšieho človeka, na ktorého budem hrdá ja a hlavne moja rodina.
A aby ste to nemali také nudné: Jedna z mojich celkom aktuálnych fotiek: (patrí na tablo a vyzerám tam trocha kŕčovito, ale to preto, že to bolo prvé takéto fotenie a ja som bola veľmi nervózna :D :D) S takouto fotkou ma zatiaľ môžete vyhľadať aj na FB :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama