Jedno veľké predstavenie...

29. prosince 2013 v 15:23 | Peťa-chan |  Iné
Yo, minna! Pokračujeme s poviedkami zo zimnej objednávky. Vlastne ak to mám zatiaľ zhrnúť, toto je posledná a potom ma čakajú samé fan arty. Avšak je ešte miesto niečo si objednať a veľmi ma to aj teší. No ale dosť omáčok a poďme sa vrhnúť do nového dielka :)

Jedno veľké predstavenie...

žáner: shounen ai, Nezumiho pohľad na udalosti, ktoré sa udiali
pár: Nezumi x Shion
poznámka: Rozhodla som sa pre trošku nevšedné spracovanie poviedky a jej príbehu. To znamená, že sa na ňu skúsim pozrieť Nezumiho očami a zobrazím ju ako jeden veľký symbol. Takže obrazne, čo sa mi moc nestáva, ale myslím, že sa poviedka vydarila aj napriek inovácii, ktorú som použila. Venujem ju môjmu drahému onii-sanovi :3

Svet nám niekedy pripadá ako jedno veľké javisko. Vyššie mocnosti diktujú hercom, jednoduchým ľuďom, ich osudy a vlastne vývoj deja, ktorý môže pozorný divák zahliadnuť. So všetkými kulisami a efektmi sa v mojom živote začalo jedno veľké predstavenie.
Hral som hlavnú úlohu. Obsadili ma do nej už od detstva, kde som unikal rukám zákona. Zničený, zranený, neveriaci, že sa ešte niečo zmení. A práve tu na scénu vstúpil on. Nevedomky, netradične, ale pre mňa rozhodujúco. Zaujal ma. Dal mi nádej, ktorú som v tejto chvíli potreboval. V tú noc sme sa fascinovali navzájom- videl som to v jeho očiach.
Avšak dejstvo netrvalo dlho. Musel som utiecť- ďaleko preč, aby som ho neohrozil. Aby som ešte viac nepoškvrnil jeho nevinný život. To však neznamenalo, že som na neho zabudol. Nemohol som a tak som ho sledoval. Ako rastie, ako sa stavia k tomu ideálnemu životu, ktorý mu No.6 poskytovala.
Dostávame sa k prelomovému okamžiku v celom scenári. Asi bol veľmi nudný a potrebovali konečne zaujať. Osy... Hmyz nepotrebný, hrozivý, smrtiaci. Rozliezli sa neviditeľnou dráhou letu všade okolo neho. Ohrozili ho a zahnali do kúta. Inteligentne, nenápadným spôsobom. Musel som Shiona zachrániť! A tak sa moja postava pustila do toho najriskantnejšieho výstupu. A našťastie zaznamenala úspech.
Od toho okamihu som bol s ním skoro každý deň. Prekonali sme množstvo prekážok a naša cesta mohla byť pre divákov ako jazda na saniach strmhlav po zamrznutom kopci. Zachránil som mu život hneď niekoľkokrát. Spravil som z neho človeka v pravom slova zmysle. Pomaly ale isto sa medzi nami vybudoval vzťah.
Moje srdce zaplesalo vždy, keď som ho uvidel. Napriek som to nemohol dať najavo. Boli sme v nebezpečnej oblasti a stačilo prejaviť trocha slabošstva a zahynuli by sme. Preto som si všetko nechával až na čas, keď sme boli zavretí medzi štyrmi stenami v prostredí domova. Vtedy som si dovolil pozrieť sa na neho inak. Na jeho snehobiele vlasy, na jeho veľké nevinné oči, na jazvu, ktorá prechádzala celým jeho telom. Bol dokonale bezbranný a vzbudzoval vo mne neopísateľné pocity, ktoré som dovtedy nezažil.
Nebudem klamať. Milujem ho. Ja, ktorý som si zakázal všetky city. Ja, ktorý som bol natoľko skúšaný životom a osudom. Veľmi ma to hnevalo a bol som z toho celý zmätený, lebo som si nemohol dovoliť pripustiť to a povedať mu to nahlas do očí. Takto sa to tiahlo hodnú chvíľu a videl som, že ani on nevie, čo si má o nás myslieť. Aj preto sme sa často hádali.
Spomínam si na náš prvý bozk. Bol od neho. Nečakaný, nevinný, že vraj na dobrú noc. Tomu by neuveril nikto Shion, povedal som si a usmial sa. Možno nad tým ako ma chce oklamať, možno nad tým, že vo mne vyvolal plamienok šťastia, pretože to cíti rovnako. Trval krátko a bol len jeden, ale v mojich spomienkach má neoceniteľné miesto. Pretože práve od toho dňa sa všetko zmenilo a scéna dostala v očiach divákov novú podobu. Akosi skutočnejšiu. A bližšiu...
THE END!
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama