Čaká nás ... štafeta

23. prosince 2013 v 13:36 | Peťa-chan |  YAOI

Čaká nás... štafeta

žáner: yaoi behind the scenes (aj tak všetci vieme, ako to bolo v skutočnosti)
pár: Mako-chan x Haru-chan (Makoto Tachibana x Haruka Nanase)
poznámka: Poviedka z anime Free! na pár, ktorý patrí medzi moje naj. Je to vlastne prvá poviedka z tohto skvelého anime a tú česť dostala moja naj kamoška Miya-chan. Nech sa páči... n_n



Haru sa práve pomalým krokom vracal do svojho opusteného domu. Dnešný deň ním otriasol a on si skrátka potreboval chvíľu prečistiť hlavu plávaním v bazéne za mesačného svitu úplne sám.
Keď prišiel ku svojmu príbytku, začudoval sa, prečo sa vnútri svieti. Predsa len žije sám a o takejto neskorej hodine to bude len niekto taký, čo niečo zúfalo potrebuje. Otvoril dvere a hneď pri vstupe videl Makota opretého o stenu ako spí. Celkom sa prekvapil, prečo je tu a nie doma. Pohľadom skĺzol nižšie a všimol si mobil v Makotových dlaniach. Blikal a tak si ho zobral, aby skontroloval odkazy. Bolo veľmi zaujímavé, že niečo také na mobile aj má, keďže ho skoro vôbec nepoužíval.
Hneď začul Nagisov ustarostený hlas, čo ho prekvapilo. Mal o neho starosti. Aj s Reiom. Ozvala sa tam aj Gou. Štafeta zajtra s nimi všetkými... Zrazu zaznel tón oznamujúci koniec správy. Telefón zložil a zahľadel sa na Makota. Musel zaspať, kým tu na neho takto čakal. Hlavu mal opretú o stenu a spokojne sa oddával ľahkým snom. Obával sa o Harua zo všetkých najviac a preto odmietol ísť určite domov.
Do mysli sa mu vryl výjav z pretekov, ako sa všetci spoločne snažili. Vybavila sa mu Makotova sústredená tvár a jeho plávanie, ktorým čeril vodnú hladinu. Chce plávať so mnou. Chce byť so mnou, pretože ma má rád, pomyslel si Haru. Jeho city akosi vyplávali na povrch. Privrel oči a zhlboka sa nadýchol, aby to nejako ovládol. Čupol si k nemu a pomykal ho za plece. "Makoto, Makoto!" povedal hlasnejšie, aby sa prebral. Dotyčný pomaly otvoril oči a ospanlivo si ich pretrel rukou. "Haru?" spýtal sa tichým hláskom. "Máme pred sebou štafetu, nie?" spýtal sa Haru na oplátku so sústredeným výrazom. Zamrkal a potom sa mu tvár od príjemného šoku úplne prebudila.
Bol tak zlatý, Haruovi preblesklo mysľou, ale to sa už ocitol v šťastnom objatí, ktoré mu venoval rozradostený Makoto. "Haru, Haru,..." opakoval stále dookola a tisol ho k sebe. Haruove pery sa roztiahli do jemného úsmevu. Nedalo sa inak, keď bol tak šťastný z tmavo vláskovho rozhodnutia. Ostatní budú takisto natešení.
Makoto sa od neho po chvíli trochu odtiahol, lebo si uvedomil, čo vlastne robí. "Ďakujem Haru. Ďakujem, že s tebou môžem znovu plávať!" Pozrel sa tmavovláskovi do očí s rozpakmi v lícach a nahol sa, aby ho pobozkal. Ten len prekvapivo zmrkal, pretože toto bol pre neho konečne dostatočne jasný dôkaz, že ich city sú približne na rovnakej hladine.
Bozk teda opätoval. Najprv nežne potom žiadostivejšie. "Haru," zašepkal Makoto ako zo sna a chytil ho za ruku, "nejdeme radšej do inej miestnosti?" Je pravda, že na podlahe rovno pred vchodovými dverami to veľmi súkromné nebolo. Haru prikývol a doviedol ho do izby, kde spával. Neviem, čo sa ide diať, ale odmietam ho len tak nechať odísť, pomyslel si.
Obaja plavci prišli do izby a Makoto sa na Harua s obavou pozrel. "Nechcem robiť niečo, čo sa ti nebude páčiť. Keby sa k niečomu takému schyľovalo, zastav ma!" Čiernovlások si pomyslel, že nič také sa určite nestane, pretože po ňom túžil ako po vode. Stisol mu dlaň a prikývol na znak porozumenia. Makoto mu zobral tvár nežne do dlaní a na chvíľu sa stratil v jeho modrých očiach, ktoré sa na neho tiež s citom dívali. Miloval jeho oči. Vždy, keď sa do nich pozrel, predstavil si ako s ním pláva bok po boku v priezračnej vode, ktorá v sebe nenesie žiadne nebezpečenstvo. Len pomaly plynie okolo nich. Tak pomaly, že čas je v tom okamihu druhoradý.
Pomaly pritisol svoje pery na jeho a jedným palcom mu pohladil líniu jeho tvári. Haru mu bozky opätoval a opatrne ho objal okolo krku a vošiel do Makotových hebkých vlasov. Po chvíli jemne pootvoril pery a stretol sa s hnedo vláskovým jazykom, o ktorý sa obtrel. Makoto sa po chvíli odtiahol, aby Haruovi rozopol bundu a kým ho bozkával znovu, zvliekol ju aj sebe. Rukou sa dostal pod žlté Iwatobi tričko a pohladil Harua po boku hánkami prstov. Ten sa striasol, ako ním vystrelila vlna vzrušenia. "Makoto," tíško vzdychol ako cítil hnedovláskove veľké a chtivé ruky na svojom chrbte a brušných svaloch.
Nejakým činom sa dostali až ku posteli, na ktorú si Haru ľahol a ruky rozhodil vôkol tváre. Nebolo prekvapivé, že posteľ bola vodná. Haru musí byť v kontakte so svojím osobným živlom aj počas spánku. Makoto sa nad neho pomaly sklonil, po tom čo sa oslobodil od trička a dal ho preč aj Haruovi. Opäť si privlastnil jeho pery a vyprovokovaný Haruovými dotykmi po celom jeho chrbte skĺzol cez krk až ku jeho bradavke, ktorú nežne pobozkal. Prechádzal okolo nej a cez ňu perami až pokým nestvrdla a potom sa ujal druhej.
Haru sa vzrušil a na nohaviciach sa mu rysoval pekný hrbolček. V tejto chvíli ľutoval, že má na sebe tie plavky, ktoré boli aj tak dosť tesné. Makoto prešiel nižšie po Haruovom krásne vyrysovanom bruchu a zastavil sa pri leme jeho nohavíc. "Smiem?" spýtal sa starostlivo a pozrel sa na tmavovláskovu tvár. Ten zrýchlene dýchal, tvár mal pekne sfarbenú do ružova od rozpakov a zvyšujúcej sa telesnej teploty. Prikývol a do rúk vzal obliečku, keď mu Makoto stiahol nohavice, usmial sa nad všadeprítomnými plavkami a jemne prstami po tom hrbolčeku prešiel.
Plavky mu teda stiahol dole a nahol sa, aby Harua bozkával, kým do ruky vzal jeho chválu a začal ju pomaly trieť. Čiernovlások takto mohol aspoň utlmiť svoje steny od blaženosti, ktorú mu Makoto spôsoboval. Keď už ucítil, že sa pomaly blíži jeho hranica, zašepkal: "Makoto, už si ma vezmi, takto dlho nevydržím." Hnedovlások poslúchol, obnažil aj svoje vzrušenie a do Haruovho uvoľneného vnútra postupne zasunul tri prsty, ktoré od seba rozťahoval a pohyboval nimi. Chcel, aby to Harua nebolelo. Keď uznal, že je dostatočne pripravený, pomaly vnikol do jeho vnútra sám. Tmavovláskove svaly sa okolo neho pevne stiahli a obaja vzdychli od príjemných pocitov.
"V poriadku Haru?" venoval Makoto otázku druhému s láskou v hlase. Haru sa na neho pozrel a miesto odpovede ho objal okolo krku a natisol ho k sebe, aby mu vtisol pusu. Makoto sa jemne usmial a pohol sa. Bolo mu veľmi príjemné to stiahnuté svalstvo okolo neho. Pomaly začal prirážať do tmavovláskovho vnútra. Haruovi to však po chvíľke nestačilo a tak ho objal okolo pásu nohami, aby mohol vniknúť ešte hlbšie.
Makoto sa v duchu zasmial a pozrel sa do Haruových očí. "Milujem ťa!" vyhlásil a pobozkal ho. Odpoveďou mu bolo rovnaké láskyplné priznanie. Po chvíľke Haru vyvrcholil a zamazal im svalstvo na bruškách. Vzápätí ho nasledoval aj Makoto, ktorý Haruovým napnutím svalov v celom tele, tiež prekročil tú hranicu. Unavene si vedľa neho ľahol a pohladil ho po tvári. "Zajtra sa po tomto večeri budem snažiť podať na štafete ten najlepší výkon." "Aj ja, pretože ťa milujem a som vďačný, že ťa mám," zašepkal Haru. A v spoločnom objatí zaspali, aby zajtra vstali so všetkým odhodlaním.
KONIEC!!!
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Miya-chan Miya-chan | E-mail | 23. prosince 2013 v 13:59 | Reagovat

O_O ARIGATO Peťa-chan. To je tak sugoooooi *rozplýva sa*. Ešte raz díky. Napísala si to oveľa lepšie než som očakávala. Dúfam že napíšeš kopec ďalších poviedok.... <3

2 Peťa-chan Peťa-chan | E-mail | Web | 23. prosince 2013 v 14:17 | Reagovat

[1]: *blush* Arigatou za pochvaly. Som neskutočne rada, že sa páčila... a jop, budem sa snažiť n_n

3 Arashi Kyuketsuki Neko Arashi Kyuketsuki Neko | E-mail | Web | 23. prosince 2013 v 15:30 | Reagovat

Hezoučká povídečka :3 Moc se mi líbila. Myslím, že je to první, kterou jsem na toto anime četla. Píšeš opravdu dobře. :)

4 Peťa-chan Peťa-chan | E-mail | Web | 23. prosince 2013 v 21:06 | Reagovat

[3]: ďakujeeem! Od takého majstra ako je Neko je to najvýznamnejšia pocta :3 :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama