Kto je ten pravý? 2. diel

7. července 2013 v 22:05 | Peťa-chan |  Iné
Hehe.... táto časť už mala byť minulý víkend, všakže? *nervózny smiech* Nejako nevidalo, a dopisovala som ju ešte dnes na obed, heh... pousilujem sa na budúce zlepšiť a Kenta napísať aj v sobotu nabudúci týždeň! Zastriehnite mi to :D Ale teraz už len Ikki s našou hrdinkou....

S Ikkim už žijeme spolu nejaký ten rok, ale poznáme sa omnoho dlhšie. Veď kto by ho nepoznal? Najkrajší chlapec v meste, povestný lámač sŕdc, ktorý učaruje každej dievčine jediným pohľadom. Až na mňa... So mnou to mal ťažké. Aj keď veľmi chcel, jeho oči na mňa neplatili. Ale nevzdal sa a očaril ma. Nie zovňajškom, skôr to jeho ľudskou stránkou a úprimnosťou.
Teraz sme spolu. Náš vzťah je naplno rozvinutý a posledný týždeň som u neho na "pobyte". Predchádzalo tomu dlhšie prehováranie, ale opäť dobil moje srdce. Preto tu teraz ležím- v jeho spálni a slnko mi svieti do očí. Nechce sa mi vyliezť, ale podľa toho ako to vyzerá vonku, je už dosť hodín.
Obrátim hlavu nabok, kde mal ležať ešte Ikki. Už tam nie je... Vždy vstáva skôr než ja. Započúvam sa do zvukov bytu a odhalím činnosť v kuchyni. Zas pre mňa určite chytá raňajky! Usmejem sa- páči sa mi jeho pozornosť, ktorou ma obsypáva. Niekedy si skutočne pripadám ako princezná.
"Dobré ráno kráska! Na príjemný štart do dňa tu máš raňajky!" pozdraví ma z dverí s úsmevom a veľkým podnosom v rukách. Podíde ku mne a pobozká ma na vlasy. Následne mi do rúk vtisol podnos so všetkým, čo by si želalo každé dievča. "Ďakujem, ale stále neviem, prečo sa musíš ku mne správať ako ku princeznej," povedala som a spýtavo sa na neho zahľadela. "Pretože si skutočne moja princezná a ja tvoj verný sluha. A navyše sa mi do tohto prenáša aj kúsok z mojej práce!" zahlásil s úsmevom a nechal ma, nech sa najem. On sám sa už totiž stihol.
"Čo by si chcela robiť dnes? Máš možnosť sa na mňa obrátiť s akoukoľvek prosbou." "Ideme do mesta na nákupy a potom mi pomôžeš s varením!" rozhodla som sa. "Nezvyčajné, ale bude mi potešením!" povedal s úsmevom a naschvál sa uklonil. Pokrútil som neveriacky hlavou a moje líčka nabrali ružovkastý odtieň. "Ty si fakt neuveriteľný, vieš o tom?" "Viem. Veľa ľudí mi to už povedalo, ale od teba ma to teší asi najviac!" odpovedal mi s neodolateľným výrazom a pobozkal mi ruku. Mám fakt šťastie, že ma tak veľmi miluje...
Do obeda sme strávili čas v obchodnom centre. Takéto miesta vždy znamenajú davy fanyniek, ktoré sa motajú okolo môjho partnera. Už som si na to celkom zvykla, predsa len- jemu to robí väčšie problémy, ale vždy ich vie džentlemansky odmietnuť. Stačilo si len zložiť okuliare a zahľadieť sa s prosebným pohľadom na každú z nich.
Nakúpili sme teda s menším oneskorením, ale predsa sme sa na poludnie ocitli doma. "Vieš, že mi budeš musieť pomáhať od začiatku? Nie som taká zdatná ako ty. Mala by som sa hanbiť," prehlásila som rezignovane. "Ak chceš, naučím ťa všetko čo viem, kráska. Tvoje želanie je mi rozkazom!" odpovedal mi a vystrúhal úklon.
Nevymyslela som toto len preto, aby ma jemne chytal za ruky a šepkal mi do ucha, čo mám robiť a pritom sa na mňa zozadu tisol. Aby ma jeho dych šteklil ako pierko a aby sa jeho vznešené prsty dotýkali mojich. Chcela som od neho väčšie poznanie zo sveta kulinárstva. Ale čím dlhšie sme varili, tým viac som o tom pochybovala.
"Bolo to skvelé!" zhodnotil naše spoločné jedlo Ikki, po tom ako sme dojedli. "Nabudúce to dúfam, zvládnem rovnako aj sama," prehodila som s úsmevom. "Pozreli by sme si spolu ten film, čo sme chceli minule?" spýtal sa, kým som odpratávala zo stola. "Jasné, aj tak nemám nič na pláne." Ikki sa usmial a išiel to nachystať. Aj ja som mala dobrú náladu, takýto deň nebol veľmi dávno. Raňajky do postele, spoločné nákupy a varenie, dokonca aj film. Dúfam, že to potrvá dlhšie obdobie.
Poobedie sme strávili spolu pri televízore, na ktorom sme pozerali okrem filmu aj naše spoločné fotografie. Za ten rok sa ich nazbieralo viac než dosť. Ale takto sa aspoň uchová dôkaz o minulosti. Prinútilo ma to viac si užívať prítomnosť, pretože som si nebola istá, čo sa stane v budúcnosti. Viac som sa k nemu pritisla a zaborila hlavu do jeho náruče. Pevne ma objal a keď som sa mu pozrela do očí, pobozkal ma. Nechala som sa unášať jeho pocitmi a túžbou. Vždy vo mne prebudil niečo nepopísateľné, šťastné a iskrivé...
***
"Počkaj, kým sa osprchujem, dobre?" spýtal sa Ikki, keď odchádzal do kúpeľni. Prikývla som a začala sa prezliekať do nočnej košele. Keď som už zaliezla do postele a prikryla sa jemnými prikrývkami, vyšiel von, tiež v pyžame. Bol tak prekrásny, až som sa začervenala a tvár som radšej rýchlo skryla pod prikrývku. Zasmial sa, prišiel ku mne a odkryl ma. Vyhľadal moje pery, aby ich spojil s jeho. "Dobrú noc princezná!" zašepkal do bozku a zhasol svetlá, aby sme sa spoločne ponorili do tmy.
KONIEC DRUHEJ ČASTI...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Gabča Gabča | Web | 7. července 2013 v 22:11 | Reagovat

Jsem mladá a chci se seznámit, klikni na můj webík abys zjistil víc!

2 Peťa-chan Peťa-chan | E-mail | Web | 8. července 2013 v 8:46 | Reagovat

[1]: Ďakujem veľmi pekne, ale nemám záujem...nabudúce mi tu prosím nepíš, ahoj!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama