Kto je ten pravý?

23. června 2013 v 11:18 | Peťa-chan |  Iné
Ahojte, poviedku som chcela uverejniť včera, ale akosi nevydalo kvôli rodinnej oslave (bratranec dokončil vysokú školu) a navyše som večer pozerala dva filmy... Ale máte to tu, aspoň teda do konca víkendu :)

Kto je ten pravý?

žáner: romantika (no predstavte si konečne po tej dobe yaoizmu :D)
pár: Heroine x Shin; Ikki; Kent; Toma; Ukyo (v každom príbehu iný chlapec)
poznámka: Dostali sme sa konečne ku nejakej zamilovanej kapitolovke, ktorá bude na podobný štýl ako z Uty. Skrátka príbehy na seba nebudú nadväzovať. Píšem akoby pokračovanie Amnesie, kde si Heroine mala vybrať jeden zo svetov. My spolu nazrieme do každého z nich...


O pár minút mi končí práca. Poodnášala som do kuchyne posledné šálky. Dnes je tu Kent, ktorý ich odo mňa zoberie a povie, že už môžem ísť. Vďačne sa na neho usmejem a odchádzam sa prezliecť. Prišla mi správa- mobil bliká a vibruje. môže to byť len jedna osoba a skutočne Shin píše, že ma dnes odprevadí domov.
Vyjdem von zadným vchodom a zbadám ho. Stojí opretý o stenu a díva sa do neznáma. Keď počuje moje kroky, pozrie sa na mňa a nebadane sa usmeje. Hanblivo sklopím pohľad k zemi, ale pokračujem smerom k nemu. Začali sme spolu chodiť len nedávno, ale poznám ho veľmi dobre. Už od detstva sme boli dobrými kamarátmi.
Chytí ma jemne za ruku, začo očerveniem. On mi len pevnejšie stisne prsty a vykročí. Neprehovoríme spolu veľa, nám obom je výhodnejšie byť ticho. Prechádzame našou obvyklou trasou, takže sa ani nedívam po ceste a okolí, ale na naše spojené dlane. Asi je to chyba, predsa len môžem pri mojom šťastí zakopnúť. A naozaj, pod nohy sa mi niečo pripletie a ja sa už vidím na zemi.
Nebyť Shina, ktorý ma okamžite zachytí. určite by sa to stalo. Srdce mi zrýchlene bije, toto sa už totiž párkrát stalo. Raz som dokonca skončila aj v nemocnici. On ma len upokojujúco k sebe privinie a pohladí po vlasoch. "Ďakujem opäť," vyjachtám a chcem ďalej pokračovať v chôdzi. On mi však pozdvihne bradu a pobozká ma na pery. Prekvapil ma, ale postupne zatvorím oči. Takto zotrváme ešte nejakú chvíľu. Keď sa odpojí, zašepká: "Nie je začo," a skĺzne mi po pleci až na dlaň, ktorú opäť vezme do svojej a vykročí k môjmu domu.
Keď sme už dorazili pred ubytovňu, dohodli sme sa, že zajtra pôjdeme ráno spoločne do práce. Rozpačito som sa s ním rozlúčila a on mi opäť venoval bozk a zaželal dobrú noc. Bol to pre mňa stále nezvyk, brať ho ako priateľa so všetkými súvisiacimi vecami a nie ako kamaráta z detstva. Ale mám ho rada tak či tak. Netlačí na mňa a všetkému dáva čas.
V posteli som zaspávala schúlená v klbku, s myšlienkami na neho. Predstavila som si ho priamo pred sebou, ako len tak sedí na sedačke a díva sa mňa. Vždy som na ňom obdivovala jednu vec- jeho pohľad. Mala som pocit, akoby som sa v jeho očiach strácala, akoby ma mal dokonale prečítanú a vie odhadnúť, čo sa chystám urobiť. Po chvíli som zaspala.
Sníval sa mi veľmi podivný sen plný chaosu. Nevyznala som sa vo všetkých obrazoch, ktoré okolo mňa prebleskovali. Vôbec som ich nepoznala, ale niekde vnútri som cítila, že som ich už všetky prežila. Zachvátila ma panika a s hrôzou som sa zobudila. Srdce mi divoko bilo, takýto sen som mala po prvýkrát. Nepokojne som sa začala váľať po posteli, nedalo sa mi opäť zaspať. Napadla ma jediná myšlienka, jediný človek, čo ma môže upokojiť.
Prešla som pre telefón a vyťukala známe číslo. Netušila som či ho nenamrzím takýmto nočným telefonátom, ale skutočne som to potrebovala. Po pár sekundách zdvihol: "Stalo sa niečo?" Neznel otrávene ani ospalo, skôr starostlivo a zaujato. "Sníval sa mi zlý sen a nemôžem zaspať," zdôverila som sa mu. Určite je to pekne trápne. "Chápem. Budem ti teda niečo rozprávať. Pri tom zaspíš určite." Usmiala som sa, bolo to totiž práve naopak. Vždy som ho rada počúvala.
Shin sa mi rozhodol porozprávať jeden príbeh z detstva. Osviežili sa mi spomienky na tie šťastne strávené chvíle. Postupne som zatvárala oči a jediné, čo si pamätám, predtým ako som sa odobrala do ríše snov, bol Shinov láskavý hlas.
Ráno som sa zobudila ako znovuzrodená ešte skôr ako zazvonil budík. Napodiv som všetko stíhala a pred ubytovňou som bola skôr ako Shin. Určite to bolo však práve jeho zásluhou. bol celkom prekvapený, keď ma tam uvidel. Rozhodne to nečakal, ale zdvihlo mu to náladu. "Dnes doslova žiariš, vieš o tom?" zložil mi lichôtku a pritiahol si ma k sebe.
Usmiala som sa a sama som pritisla moje pery na jeho. Dnes som bola ako nový človek bez rozpakov. Vedela som, že je to vďaka zmene v mojej mysli a pohľadu na neho. Konečne som so naplno uvedomila, komu patrí moje srdce a že tej osobe na mne skutočne záleží najviac so všetkého na svete. Bol to Shin, budúca, súčasná a minulá spriaznená časť môjho života. Časť, ktorá mi priniesla toľko lásky a krásnych spomienok.
KONIEC PRVEJ ČASTI....
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Miya-chan Miya-chan | E-mail | 8. července 2013 v 2:59 | Reagovat

Zlaté :D . Už teraz mi chýba Amnesia. Mohli by spraviť pokračovanie, nemyslíš? Ktovie koho by si vybrala. Teším sa keď si prečítam ostatných ;-)

2 Peťa-chan Peťa-chan | E-mail | Web | 8. července 2013 v 8:45 | Reagovat

[1]: Samozrejme, pokračovanie musí byť :-) ďakujem, a dúfam, že aj zvyšné príbehy sa ti budu páčiť ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama