Ako sa to vlastne všetko začalo I.

1. března 2013 v 22:25 | Peťa-chan |  YAOI
Toto je zatiaľ prvá časť z mojho toľko sľúbovaného prekvapenia :)

Ako sa to vlastne všetko začalo


žáner: yaoi
pár: Ichiro Kurosawa x Akira Yamada
poznámka: Na tento deň som sa chystala dlhšie. Spoločne s Miyou-chan sme sa rozhodli napísať poviedku s vlastnými postavami, ktoré nás vlastne zobrazujú. Ona je Ichiro a ja Akira. V tejto časti vám prinášam príbeh, ako to vlastne všetko začalo naberať iný smer a ako to bude pokračovať ešte veľmi dlhú dobu.

Akira :) // Ichiro :3



Ja viem, že je sobota a každý chce doma oddychovať, ale dohodli sme sa predsa na skúške! Tak kde sakra Mio s Takumim sú? Akira ešte raz skontroloval mobil a nervózne sa zadíval okolo seba. Neznášal, keď niekto meškal. Ichiro mu už stihol poslať päť výhražných správ, akoby to bol práve on, kto je zlý! On je práveže pravým opakom. Oddane mrzne na ulici a čaká hentých dvoch.
Zrazu sa z mobilu začnú valiť rockové tóny a na displeji začne blikať prichádzajúci hovor. "Mio, ak ťa náhodou neodchytili cestou sem vlna fanúšičiek, tak sa ani nesnaž inak vyhovoriť za tvoje meškanie!" "Akira, sorry, ja som nejako ochorel. Mám teplotu a až teraz mi spod tých perín prišlo na um, že dnes mala byť tá skúška. Nezabiješ ma však?" povedal vyčerpaným hlasom chlapec v telefóne. "To nemyslíš vážne? Ako teraz máme cvičiť bez teba? Uvidím, či ťa zabijem teraz, alebo až keď ťa stretnem v škole. Máš šťastie, že nebývaš blízko!" "Ešte raz sorry, odkáž to aj Ichimu a Takumimu. Čav!" v telefóne sa ozvalo zapípanie ukončujúce hovor a Akira si prehrabol zúfalo vlasy. Displej ešte stále blikal- Akira otvoril správu od ďalšieho člena kapely a po pár sekundách zanadával. Ani Takumimu sa nedá! Ide s rodinou preč a nedá sa mu z toho vyvliecť. Bohatstvo! To zas bude Ichi šťastím bez seba. Akira si strčil mobil do vrecka a vykročil smerom do bytu jeho najlepšieho kamaráta.
Akira vyšiel schodmi na najvyššie poschodie bytovky. Zastal pred tmavohnedými dverami a nesmelo zaklopal. Zahľadel sa von oknom, keď tu zrazu sa dvere otvoria a v nich stojí čiernovlasý mladík v tmavošedej mikine s kapucňou a v tmavých nohaviciach. "Aki- kun, len mi nepovedz, že tí dvaja neprídu," povedal hneď. "Aj ja ťa zdravím, Ichi! A nie- neprídu, Mio ochorel a Takumi išiel niekde s rodinou. Ale máš tu mňa!" povedal druhý s úsmevom. "Super, to je mi teda výhra! Poď teda ďalej," odpovedal mu s úškrnom Ichiro a otvoril dvere dokorán.
"Máš tu tie texty?" spýtal sa Ichiro, keď sa zavreli v jeho izbe. "Hej, upravil som tie dve predošlé a napísal tú novú. Pozri sa na to prosím," odpovedal mu Akira a podal mu obal s piesňami. Ichiro sa zohol po gitaru a všetko dopodrobna skontroloval. "Hm, tak toto je už úplne super. Ešte mi zaspievaj tú novú," poprosil tmavovlások a podal texty naspäť. "Hm, fajn, ale nevadí, že je tu tvoja mama?" "Nie, ide o chvíľu preč, tak nech má peknú rozlúčku!" Ichiro sa zazubil a šibalským pohľadom sa pozrel do Akirových fialových očí. Červenovlások začal teda spievať a byt zaplavili melodické tóny, ktoré hladili dušu. Keď Akira skončil, Ichiro navrhol: "Kedže tu ostatní nie sú a tebe to ide nad očakávania, zahrajme si niečo a nechajme hudbu hudbou!" "Ale, Ichi, ty ma dnes úplne prekvapuješ. Ale súhlasím, dajme si tú strielačku!" Akira vyskočil a sadol si na gauč a do rúk zobral ovládač.
"Ichiro, no ták, snaž sa viac! Prehrávaš!" Akira sledoval obrazovku a neúspešné mierenie do terču. "Ja len nad niečím premýšľam," povedal nezaujato a zmačkol tlačidlo pre koniec hry. "Hm, super, aj tak som ťa nabil. Nad čím teda rozmýšľaš?" spýtal sa ustarostene Akira a zahľadel sa mu do karmínovo- červených očí. "Že dnes v noci tu budem zas sám. Niežeby mi to vadilo, ale..." Akirovi sa zdal trošku smutný a tak sa ponúkol: "Ja tu zostanem, ak chceš. Zavolám domov, že prespím tu a ty mi môžeš požičať nejaké to pyžamo!" Ichirovi sa hneď vyjasnila tvár a horlivo prikývol. "To by bolo skvelé!"
Kým Akira telefonoval domov, Ichiro mu chystal nejaké pyžamo. Aj napriek tomu, že bola vonku zima, vždy spával v kraťasoch a tielku. Tak teda vybral taký úbor aj Akirovi. "Dobre! Môžem ostať! Mama bola nakoniec celkom rada, že má o jeden hladný krk menej," Akira vletel do izby a pristihol Ichira ako s láskavým a starostlivým pohľadom ukladá jeho pyžamo. "Ichi, toto má byť moje?" spýtal sa neveriacky. On doma spával v kompletnom flanelovom pyžame a keď sa tak díval na to, v čom má spať dnes, cítil sa zraniteľne a obnažene. Dokonca sa mierne začervenal. Ichi sa začervenal tiež. Z Akirovho výrazu čítal prekvapenie, zato čo uvidel pred chvíľou a rozpaky z pohľadu na pyžamo. Zmätene si prehrabol vlasy a zakašľal. "Hej, to je tvoje. V noci tu býva teplo a ak chceš tak ti dám deku. Ale teraz, čo keby sme niečo pozreli?" Červenovlások prikývol a rozpačito si sadol. "Tak ty teda vyber nejaký film a ja idem urobiť popcorn!"
" Čo si vybral? Dúfam, že niečo vtipné. Mám chuť na komédiu a maslový popcorn!" Ichiro vošiel do izby s veľkou červenou miskou a miestnosť zaplavila lahodná vôňa. Akira ukázal na obrazovku, kde bol stopnutý obraz a povedal: "Trafil si. Pustil som Nedotknuteľných, chceli sme si to pozrieť spolu." Natiahol sa pre misku a urobil si na posteli pohodlie. Tmavovlások zhasol svetlo a v miestnosti ostal svietiť len televízor. Sadol si pri Akiru a spustil film. Po pár minútach sa zahniezdil a prikryl sa dekou. "Hej, aj ja chcem!" ozval sa červenovlások a štuchol do druhého. Ichi sa nebadane usmial a sám Akiru prikryl.
Kým pozerali, vyjedali popcorn a viackrát sa dotkli jemne prstami, keď si vybrali ten istý kúsok. Celú misku zjedli celkom rýchlo, tak Ichiro zbehol pre kolu. Aj tú vypili a sadli si bližšie, keďže im už nič nezavadzalo. Pod dekou bolo príjemne teplo, ale to zabezpečil hlavne Ichiro. Akira mal ešte stále studené prsty na rukách a nohách. "Ichiro, zahreješ ma?" spýtal sa, pretože nevydržal ako z Ichira sála teplo a on si z neho nemôže ani troška privlastniť. Tmavovlások trocha zaváhal, ale prikývol. Akira sa na neho hneď natisol. Rukou stisol Ichirovu a usalašil sa na jeho ramene. Ichirovi sa zrýchlil tep. Pripadalo mu to neuveriteľne roztomilé a navyše Akirovi voňali krásne vlásky. Tvár mu zahrnula červeň, a bol rád, že je tma, aby ho Akira nevidel. Možno ho červenovlások nevidel, ale pocítil zrýchlený tep srdca a takú zmenu atmosféry. Cítil sa dobre, ale aj zvláštne, že sa na neho tisne, ale ten príjemný pocit zvíťazil. Navyše tá mikina, čo mal druhý na sebe bola mäkká ako nadýchaný paplón. Takto zotrvali až po koniec filmu.
KONIEC prvej časti...:)
 

4 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Miya-chan Miya-chan | E-mail | 1. března 2013 v 22:43 | Reagovat

skvele peta. Absolutne dokonale. Zboznujem ta. Teraz uz len musim pretrpiet cakanie na dalsiu cast. Vystihla si to dokonale. :D

2 Peťa-chan Peťa-chan | E-mail | Web | 2. března 2013 v 9:20 | Reagovat

hdcgsdfsfsjdgajjfh
hhhhhhhh

3 Peťa-chan Peťa-chan | E-mail | Web | 2. března 2013 v 9:22 | Reagovat

[1]: Och, ja si užívam takúto priazeň :3 Dnes bude, neboj... :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama