I am still alive- tretia časť

9. února 2013 v 12:49 | Peťa-chan |  Iné
Vyhlasujem, že som napísala ďalšiu časť Kuroshitsuji kapitolovky!!! V poradí už tretiu. Ďalšou časťou príbeh ukončíme, ale nemyslite si, že nepridám nejaký ten špeciál ;) Každopádne, vychutnajte si tento diel. Je viac oddychový, ale aj to musí byť... Ďalšia časť už nabudúci týždeň ;)

I am still alive- tretia časť

"Tak teda, kam sa chcete ísť pozrieť skôr?" spýtal sa Claude, keď všetci vstúpili do haly, odkiaľ sa dalo prejsť do všetkých častí sídla. "Naša izba samozrejme!" odpovedal mu Alois a s veselým pohľadom sa díval na všetku tú krásu na vôkol. "To sa dalo čakať, Claude. Nemusel si sa ani pýtať. Ja idem zatiaľ zvolať všetkých, nech sa zhromaždia v kuchyni." prehodil Sebastian s úškrnom a vykročil dlhou chodbou. Ciel za ním zaujato pozeral. "Tak osádka, my smerujeme hore na poschodie. Môžem vám ho rovno celé ukázať. Nie je tam toho až tak veľa." Claude si napravil okuliare a vyšiel hore schodmi.


Alois sa so Cielom obzerali po každom zaujímavom detaile. Na medziposchodí bol na stene zavesený obrovský obraz. "To je náš suvenír z Japonska, keď sme tam boli prvýkrát," prehodil Claude, keď videl ich užasnuté tváre. "Hm, nemajú byť suveníry malé?" spýtal sa ironicky Alois, načo starší s úsmevom pokrútil hlavou.
Na poschodí ich viedla veľká chodba. "Na tomto podlaží sa nachádzajú naša, vaša izba, pracovňa, študovňa, knižnica a pár kúpeľní. Nie je toho veľa, ale nebojte sa, v podzemí je hotový zábavný raj. A nesmiem zabudnúť na podkrovie, ale to vám ukážeme až večer. No, ale teraz vstúpte do vašej komnaty!" Claude zastal a ukázal na dvere. Ciel s Aloisom na seba vzrušene pozreli a spoločne stisli kľučku.
Ohromila ich veľkosť miestnosti. Vlastne, na druhý koniec ani nedovideli. "Izba je určená vám obom, ale ako ste si všimli- skladá sa z dvoch miestností, ak urobíme toto," Claude akoby kúzlom uprostred miestnosti zasunul dvere. Potom ich dal opäť naspäť. "To je v prípade, že by ste potrebovali každý súkromie," žmurkol na nich a pokračoval, " a takto máte vaše územie zariadené podľa vášho štýlu. Snažili sme sa vám úplne vyhovieť."
"Ďakujeme!" zvolal Alois a objal Clauda. Ten si napravil okuliare a nesmelo povedal: "Nie je zač, ale poďakujte hlavne Sebastianovi. On to tu zariaďoval. Na takéto veci je odborník. Ja sa skôr špecializujem na exteriér. Ale to je jedno. Každopádne ja vám teraz len poviem, kde čo je. Voľný pohyb máte prakticky po celom dome a areáli, akurát do našej izby vždy klopte a pýtajte si povolenie, ak budete chcieť ísť von." Claude skončil svoj monológ a pozrel sa na hodiny.
Znova ich vyviedol von na chodbu a ukázal im, kde sa čo nachádza. Zdola sa po chvíli ozvalo zvolanie: "Kde ste toľko? Všetci tu na vás čakáme. Claude, dúfam, že s nimi neskáčeš po posteli?!" Zdola sa ozval jemný chichot a Ciel s Aloisom s úkosom pozreli na Clauda, ktorý sa červenal. "Ja ho prizabijem!" starší rýchlo zbehol dolu schodmi a utekal do kuchyne.
Ciel s Aloisom leteli za ním. Celkom ich prekvapila zmena situácie. Keď zbehli do kuchyne, Claude bol na Sebastianovom chrbte a zo srandy sa z ním naťahoval. Nakoniec sa obaja rozosmiali a Claude mu ešte stihol, niečo pošepkať, načo druhý tmavovlások žmurkol. Mladším bolo jasné, že medzi staršími niečo bude, ale rozhodli sa to neriešiť. Po tomto incidente ich zoznámili s personálom, ktorý bol tiež pekne veľký.
"Teraz môžete ísť do vašej izby. Večer sa stretneme v jedálni a po jedle máte od nás prichystaný program, tak sa pripravte," povedal Sebastian s úsmevom. Claude ho potom ťahal von a nenechal sa ničím zastaviť. "Ciel, ideme na prieskum podzemia?" spýtal sa Alois. Ciel prikývol, bolo mu to celkom jedno. Skôr by sa išiel pozrieť, čo také robí Sebastian s Claudom. Ale to ho už Alois ťahal zo sebou a tak sa musel svojich plánov vzdať. Dole objavili hotový raj pre teenagerov. kinosálu, v ktorej boli rôzne ocenenia, ktoré získali Claude so Sebastianom za ich herecké výkony. Skutočne boli hviezdami hlavne v Európe a v Ázii. Ďalej tu bola posilňovňa, tanečná miestnosť, herňa,... Obidvaja nemohli uveriť tomu, ako je možné, že toto sa stalo práve im.
Do večera im čas ubehol zázračne rýchlo, ale na tom nebolo nič zvláštne. Pri takom množstve možností by asi sami neboli. Nastal čas večere a celá domácnosť sa stretla pri stole. Podávali sa výborné pokrmy z medzinárodnej kuchyne. Všetci sa najedli do plna a tak potom v obývačke spokojne odfukovali.
"Venujte mi prosím pozornosť! Na počesť vášho sme pre vás zorganizovali privítací táborák a keďže je dnes roj meteoritov, budeme pozorovať aj hviezdy. Zatiaľ poďte s nami do podkrovia. Chceli by sme vás zasvätiť do tajov herectva," povedal Claude a všetci ho potom nasledovali hore.
V podkroví bol skutočný raj pre hercov. Nachádzala sa tu všetka potrebná aparatúra, mnoho kostýmov, desiatky scenárov a dokonca aj javisko s oponami a kulisami. Sebastian s Claudom vysvetľovali potrebné veci, zahrali pár scénok a do procesu pridali aj Aloisa so Cielom a tak si nakoniec aj niečo zahrali.
Nadišiel čas na táborák a pozorovanie hviezd. Vonku pri ohni nebola vôbec zima a rozprávali si všelijaké príhody. Roj meteoritov prešiel oblohou presne o polnoci. Ako zvykom býva, každý si niečo zaželal. I keď Cielovi a Aloisovi sa prianie prakticky už vyplnilo.
Pohodovú náladu narušila záhadná osoba. Z ničoho- nič sa objavila na čistine, kde mali táborák. Veľmi záhadne teda nevyzerala. Skôr naopak- na sebe mala červený overal a dlhé červené vlasy. S obrovskými krokmi sa rozbehla za Sebastianom a objala ho s takým nadšením, že ho zhodila na zem. Claude sa na ňu díval ako na parazita, Alois so Cielom ako na mimozemšťana a chudák Sebby, toho nebolo ani vidno.
"Sebby! Ty môj jediný a najväčší miláčik! Chýbal som ti, však?! Koľko to už je- pár týždňov? Daj mi pusu!" kričala rozrušene osoba a objímala tmavovláska. Claudovi trhalo obočím a mladší mali ústa dokorán. "Grell- san! Už aj zo mňa zlez! Ako si sa sem dostal? Ja sa ťa do smrti nezbavím. Nestačilo ti to väzenie za stalkovanie? Už aj vypadni- desíš ľudí!" Sebastian sa snažil vymaniť z mučivého zovretia.
Grell zamrkal očami a obzrel sa za seba. Clauda poznal, i keď radšej by nemusel, ale tých dvoch roztomilých mladíčkov ešte nevidel. Kto vie, kto sú a ako sa sem dostali. "Vy dvaja! Zavrite tie ústa, čo ste zbadali? Strašidlo? Volám sa Grell Sutcliff, ale jediné čo potrebujete vedieť je, že milujem Sebastiana." Grell sa zazubil a znova sa vrhol na Sebbyho.
O chvíľu naklusala na miesto ochranka. Grella museli doslova od tmavovlasého pána odtrhnúť. A aj dosť nešetrne- boli poučení, že v tomto prípade nemajú s dotyčným jednať v rukavičkách. Grell ešte stihol poslať pár vzdušných bozkov a bol preč. Sebastian so zo zemi pozviechal a vzdychol si.
Na nechápavé tváre Aloisa so Cielom začal vysvetľovať celý príbeh stalkovacieho maniaka menom Grell. Už sa to takto ťahalo zo dva roky. Keď skončili s rozhovorom, rozhodli sa, že dnes už bolo vzrušenia viac než dosť a je čas ísť spať. Všetci súhlasili, už aj tak bolo dosť hodín.
"Ciel, dnešok bol úplne super, však?" spýtal sa Alois v kúpeľni pri čistení zubov. Ciel prikývol a ďalej sa venoval svojej očiste. Po chvíli ticha sa nesmelo opýtal: "Alois... mohol by som dnes spať s tebou? Musím si pomaly zvyknúť na nové prostredie a s tebou to bude oveľa ľahšie..." Ciel sa trochu zapýril, ale Alois samozrejme celý šťastný súhlasil. A tak všetci postupne zaspali. I keď mám podozrenie, že Claude a Sebastian ešte mali čo robiť.
KONIEC TRETEJ ČASTI!!!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Miya-chan Miya-chan | E-mail | 17. února 2013 v 12:43 | Reagovat

Peťa ani nemusím opakovať, že tvoje poviedky sú skvelé. Máš veľký talent. Chcela by som vidieť Clauda skákať po posteli. A chudák Sebby, stalkuje ho Grell :-D Claude a Sebastian sú dvojka na nezaplatenie 8-)

2 Peťa-chan Peťa-chan | E-mail | Web | 17. února 2013 v 16:35 | Reagovat

[1]: Hai, chudáčik Sebby. No, pohľad na Clauda, ktorý skáče po posteli musí byť ojedinelý. A Arigatou za pochvalu :-) ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama