Voňavý kúpeľ

8. prosince 2012 v 19:10 | Peťa-chan |  YAOI
Takže v nemocnici som dopísala moju prvú yaoi poviedku vôbec. Trochu kontrastné, ale je to tak. Túto poviedku si objednala moja ABF a ja dúfam, že sa jej bude páčiť. Aj vám samozrejme :) Tak si to užite!
Voňavý kúpeľ
žáner: yaoi
pár: Claude x Alois



Je krásny sobotný podvečer. Slnko pomaly zapadá a tak ukazuje svoje posledné lúče. Prechádza do každého kúta a to aj cez sídlo rodiny Trancy. Honosné sídlo s ešte honosnejším okolím si však slnko nevšíma. Hlavne mladý pán- Alois Trancy. Ten práve stojí v izbe a prezerá si šatník. "Claude, vyber mi ten červený saténový župan!" Claude rozkaz vyplní a podá ho pánovi. Ten si ho zobral a prekvapivo povedal: "Toto zvládnem sám, ale nedívaj sa." Claudovi poskočí obočie, ale obráti sa. Alois sa nešikovne vyzlečie a popritom prehodí: "Claude- vyzleč sa tiež. A môžeš si obliecť ten tvoj župan, čo mal minule Ciel," Claude zakašle a podotkne: "Možno by som vám aj vyhovel, ale Cielu ho ešte nevrátil." "Ten podradný fagan! Tak budeš nahý," "To je rozkaz?" spýtal sa Claude. "No ak chcš, tak ťa môžem vyzliekať postupne ja..." usmeje sa Alois. Claude radšej mlčí, ale to je už pri ňom jeho pánko a odchádza do kúpeľni. "Príď za mnou, dobre?" Ani nečaká na odpoveď a odíde.
Claude však odišiel vybaviť niečo "náhle" a radšej to odkázal po Hannah. Aloisova reakcia nebola práve najkladnejšia. "Bohatstvo, Claude! Ty ma raz privedieš do hrobu! Hannah, dones mi okamžite misku jahôd a višní a uprac to tu!" Mladý Trancy totiž stihol od jedu rozbiť pár fľašiek s voňavkami. Hannah odišla vykonať, čo bolo treba. Alois zatiaľ sledoval, ako z vani postupne stúpa para a nedočkavo k tomu podupkával nohou.
Démon od Hannah prevzal odkaz a utekal vyplniť pánovo želanie. Po ceste sa potmehúdsky usmieval a aj zalizol, keď si predstavil, čo ho čaká. Claude dorazil pred kúpeľňové dvere a po zaklopaní vojde. Prekvapene sa vôkol seba pozrie- po celej miestnosti sú porozkladané horiace sviečky, z vani sa parí a aby toho nebolo málo, Alois je už riadne nedočkavý. "Vlez tam prvý!" prikáže náhle. Čo iné ostáva poslušnému sluhovi? Pomaly zvliekne zo seba svoj úhľadný oblek a odhodí ho nabok. Alois pohľadom skĺzne na jeho dokonalé telo a usmial sa. Má také šťastie, že ho má len pre seba! Claude zatiaľ vkĺzol do stále horúcej vody, ktorá mimochodom niesla lákavú višňovú arómu.
"Som rád, že nám to dnes vyšlo," povedal Alois. "Včera ste bol zaneprázdnený, inak sme toto mohli absolvovať už skôr," odvetil Claude s trošku dotknutým hlasom. Narážal na to, že pán sa venoval niekomu inému. Niežeby situáciu nevyužil, ale to je už vedľajšie. Z myšlienok ho vytrhla Aloisova otázka: "Hm... Nechýba ti v tej vani niečo?" Claude odpovedal: "Vy, pane." "Skvelá odpoveď, máš u mňa bonus!" Alois sa tajnostkársky usmeje, rozviaže si stuhu, župan zmyselne zhodí dolu, vlezie do vani a opäť sa spýta: "Tak čo, spokojný?" "Môže byť a čo vy?" "Ja spokojný nie som. Chcem ťa mať bližšie!"
Alois sa k nemu rýchlo pritiahol a rúčkami prejde po jeho hrudi. Zadíva sa do démonových, lačných očí a pobozká ho. Najprv jemne, ale potom sa nechal uniesť svojimi túžbami a začal ho bozkávať vášnivejšie. Claude mu to samozrejme opätoval. Bloňďáčikovi démonove pery nestačili a tak sa sklonil ku kľúčnej kosti a prešiel po nej jazykom, cez krk až naspäť ku perám.
Po chvíli povie: "Niečo mi tu chýba..." Claude sa spýtavo zahľadí na Aloisa, ktorý sa mu otočil chrbtom, niečo si strčil do úst a zamumlal: "Venuj mi ten najvášnivejší bozk!" "Yes, your highness!" Claude rozkaz vykoná a tak sa jeho pery lačne vpijú do pánových. Jazykom si vydobyje miesto až dnu. Alois mal v ústach ukrytú višňu a tak mu ju dal ochutnať. Pomaly si ju vymieňali, až kým ju nezjedli. Potom sa ich jazyky stretli vo vášnivom súboji, kde jednoznačne vyhral Claude.
Démonovi s jantárovými očami však stále niečo chýbalo. "Pane, aj ja mám pre vás niečo špeciálne," Rukami sa nahne za okraj vane a vytiahne ručne vyšľahanú šľahačku. Aloisovi sa zaleskne v oku iskrička nádeje a šťastne sa usmeje. Claude si ku sebe zoberie aj misku s jahodami a Aloisovi prikáže, aby si ľahol a uvoľnil sa. Mladší nenamietal a hneď vykonal, to čo bolo treba. Pre istotu zavrel aj oči. Po chvíli na hrudi pocítil niečo chladivé (pre ujasnenie- šľahačka) a aj letmé Claudove dotyky. Pootvoril jedno oko a sledoval ako si z neho starší robí ľudský dezert.
Onedlho bolo majstrovské dielo dokončené. Avšak jeho životnosť netrvala dlho, pretože Claude sa sklonil a začal to labužnícky zlízavať. Trvalo to fakt len okamih, potom sa už začal venovať samotnej hrudi. Staral sa o ňu jemnými bozkami a občas aj jemne zahryzol. Potom prešiel na bradavky, ktoré boli takouto starostlivosťou po chvíli úplne tvrdé. Alois vypúšťal z úst slastné steny a vôbec sa nesnažil ich zakryť.
"Claude...to stačí! Vezmi si ma, ale... až v izbe," vyjachtal zo seba Alois. "Yes, your highness!" povedal Claude a v okamžiku bol už vonku a bral svojho pána do župana a na náruč. V izbe ho položil na posteľ a začal si ho pripravovať. Prstami dráždil jeho mužstvo a perami prechádzal po jeho krku. Keď už uznal, že je vhodný čas, druhou rukou nahmatal jeho otvor a vsunul do neho jeden prst. Aloisovi sa zrýchlil dych a keď v sebe ucítil aj ďalšie dva prsty, tlmene vykríkol.
Claude sa diabolsky usmial a pohľad na vzrušeného mladého pána ho tiež dostal. Aloisovu ruku naviedol na jeho úd a nechal sa hýčkať drobnými prstíkmi. Po chvíli, keď už bol vzrušený aj on, Aloisa nad seba s ľahkosťou zdvihol a nasmeroval ho na správne miesto. Dotyčný na neho dosadol a z očí sa mu vyhŕkli slzy sprevádzané hlasným výkrikom. Claude sa uškrnul a začal prirážať. Alois to po chvíli vzdal a okolie zaplnila biela tekutina. Claude ešte párkrát zopakoval pohyb a tiež vyvrcholil do mladíkovho vnútra. Potom ho položil vedľa seba a ešte raz ho pobozkal. "Claude, milujem ťa. Ty jediný ma vieš urobiť šťastným a tak to bude až do konca života..." Ani nečakal na odozvu a mladý pán zaspal po démonovom boku.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Miya-chan Miya-chan | E-mail | 9. prosince 2012 v 2:00 | Reagovat

O_O Sakra Peťa toto som vážne nečakala. Ako vidím si sa do toho naozaj vžila. A k tomu písať to v nemocnici, klobúk dole. Ešte aj nabudúce spolu niečo vymyslíme pre inšpiráciu ;-) . Teším sa na tvoje ďalšie poviedky :-D

2 Peťa-chan Peťa-chan | E-mail | Web | 9. prosince 2012 v 8:53 | Reagovat

[1]: No tak to som rada, že sa ti to páčilo a si aj trochu prekvapená :-) Hej, niečo vymyslíme... ale teraz hurá na ďalšie :-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama