Neodolateľné prekvapenie IV

25. listopadu 2012 v 15:00 | Peťa-chan |  Uta no prince-sama
Takže na nedeľnú pohodu nič lepšie nepadne ako ďalší diel z našej milovanej kapitolovky. Tak si ju teda užite! :)
Neodolateľné prekvapenie IV
(Špeciálna poviedka na počesť Cecilových narodenín)

"Čo sa tu deje? Robíte strašný hluk," ozval sa Ren, ktorý práve vstúpil do miestnosti so začudovaným výrazom. Otoya, už kompletne červený, precedil pomedzi zuby: "Tento tu, bozkával Haruku!" Ren prekvapene zažmurkal a pozrel sa na vydesenú Haruku a potom na namosúreného Cecila. "Je to pravda?" spýtal sa. "Hej, ale nechápem prečo tu toľko preto vyvádza..." odpovedal mu Cecil a pozrel sa na Otoyu. Haruka len placho prikývla. Ren si povzdychol a prehovoril: "Tak to je nečakané... Ale Otoya, ty predsa nemáš právo tu takto vyvádzať! Haruka je slobodná bytosť, ktorá si môže robiť, čo uzná za vhodné. Ak je to láska s Cecilom, tak to musíme akceptovať. Síce neradi, ale predsa." Otoya skleslo zvesil hlavu, pretože si uvedomil, že Ren má pravdu. Pomaly Haruku pustil, ešte raz sa nenávistne pozrel na Cecila a odišiel.


Haruka potom objala Cecila a Renovi pošepkala slovo vďaky. On sa na ňu usmial a tiež odišiel, aby im doprial súkromie. Cecil upokojujúco hladil Haruku po vlasoch a cítil, ako sa jej postupne ustaľuje tep. "Neviem si predstaviť, ako by to dopadlo, keby sem neprišiel Ren. Som zvedavá, čo to do Otoyu vošlo..." "Asi mu na tebe dosť záleží. Ale to je už jedno, si tu so mnou a nič ti nehrozí," odpovedal jej a sklonil sa, aby ju pobozkal na čelo.

Zvyšok dňa prebiehal pomerne v normálnom duchu. Otoya sa všetkým vyhýbal a väčšinu času strávil v izbe, o ktorú sa delil s Tokiyom. Ten sa tiež trochu držal v ústraní, čo mnohému dosvedčovalo. Haruke a Cecilovi sa však aj odľahlo, že už nemusia tajiť ich lásku a tak si užívali vzájomnú prítomnosť.

Čas ubehol do večere rýchlo a ani sa nikto nenazdal a už sa rozchádzali do izieb. Vrátane Haruky. Pred spaním sa ešte chvíľu išla povenovať knihe, ktorú mala rozčítanú a aj by pri nej pomaly zaspala, keby niekto nezaklopal.

"Áno?" ozvala sa. Do izby vstúpil Cecil a hneď začal: "Ja nemôžem zaspať. Tá izba je na mňa príliš tmavá a no... malá," na chvíľu sa odmlčal a rozpačito sa pozrel na Haruku, "tak som teda prišiel sem a tuším, že tu by sa mi zaspať určite podarilo..." Haruka chytila mierny rumenec, len kto vie, či to bolo z Cecilových slov, alebo skôr z jeho nočného úboru, ktorý sa skladal len zo spodného prádla. Radšej teda iba prikývla. Cecil sa usmial a podišiel k posteli. Ani nečakal na nejaké špeciálne povolenia, skrátka si tam ľahol. Pod prikrývku, rovno vedľa Haruky.

Tej to teda až tak neprekážalo, hlavne keď jej znenazdajky vytrhol z rúk knihu a dožadoval sa pozornosti. Aj táto prosba bola vypočutá a tak sa začali bozkávať. Musí sa uznať, že Cecil bol v tomto smere perfekcionista. Jeho bozky sú ako kúsky kvalitnej čokolády, vonia ako čerstvé exotické korenie, jeho vlasy sú jemné ako hodváb a tie jeho dotyky a pokožka,... No nečudo, že by bozky prerástli aj do niečoho vášnivejšieho, keby sa nekrotil on. Cítil, že po ňom túži, ale doma si dal predsavzatie, že k tomu ešte nedôjde. To skôr u neho, v jeho komnate. A tak postupne zjemnil tempo a ku koncu už iba posieval jej ruku motýlími bozkami.

Na záver dnešného večera ju ešte pobozkal na čelo a dovolil jej, aby si z neho urobila vankúš. A tak teda Haruka zaspala s úsmevom na tvári na jeho teplej a hebkej hrudi takmer okamžite. Tisla k nemu celé svoje telo cítiac v ňom jediný dostačujúci zdroj pokoja, tepla a lásky.

Podobne bol na tom aj Cecil, Konečne bol dobitý jej prítomnosťou na najvyššiu hranicu a pociťoval šťastie, ktoré prechádzalo celým jeho telom. Uvedomoval si že by tu takto vedel stráviť aj celú večnosť, ale intuícia mu hovorila, že bude musieť odísť domov. Nie okamžite, ale o také dva dni určite. Ale dovtedy si bude užívať jej prítomnosť skutočne plnými dúškami.

Schopnosť prenášať myšlienky sa využila aj teraz. Cecil jej odovzdával spomienky na ich prvé stretnutie. Vtedy to bolo tak kúzelné a očarujúce, že každému to prišlo dych berúce. Navyše tá pesnička z mysli len tak nezmizne. A tak nám končí jeden kontrastný deň, ktorý napokon zažil pokojný a láskyplný koniec. Veď prečo nie, keď vám po boku stojí ten najkrajší a najočarujúcejší princ všetkých dôb.

KONIEC ŠTVRTEJ ČASTI!
5. časťou ukončíme túto špeciálnu kapitolovku...
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Aký pár v poviedkach sa vám páčil najviac? :)

Haruka a Ren 13.7% (20)
Haruka a Syo 10.3% (15)
Haruka a Otoya 19.2% (28)
Haruka a Cecil 17.8% (26)
Haruka a Masato 15.1% (22)
Haruka a Natsuki 11.6% (17)
Haruka a Tokiya 12.3% (18)

Komentáře

1 Miya-chan Miya-chan | E-mail | 26. listopadu 2012 v 18:17 | Reagovat

Sugoi Neesan. Už len jeden diel? Aleeee. Hoci viem čo plánuješ, ale táto kapitolovka je výborná. Dúfam že niečo s Cecilom ešte napíšeš. On je totiž môj miláčik. :-D

2 Peťa-chan Peťa-chan | E-mail | Web | 27. listopadu 2012 v 8:15 | Reagovat

[1]: No, už iba jeden diel....:) Cecil je určite miláčikom všetkých, ale chystá sa niečo iné :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama