Neodolateľné prekvapenie II

10. listopadu 2012 v 11:38 | Peťa-chan |  Uta no prince-sama
Druhá časť zo špeciálnej poviedke na počesť Cecilových narodenín je tu! tak si ju patrične užite, je celkom fajná :D
I keď myslím si, že ďalšia bude ešte lepšia :D


Neodolateľné prekvapenie II
(Špeciálna poviedka na počesť Cecilových narodenín)

"Dobré ráno princezná!" povedal Cecil a pobozkal Haruku na čelo, len čo sa zobudil a videl, ako sa jeho láska chúli v jeho náručí. Haruka ospanlivo otvorila oči a pošepkala: "Ďalšia vec- si najlepší budík, aký poznám." Cecil sa zasmial a podotkol: "To je mi ale pocta!" Haruka sa tiež zasmiala a pozrela na hodiny,
"Vstala som skôr ako obyčajne. To bude pravdepodobne zas tebou." "Môžeš ešte spať, ak chceš," usmial sa Cecil previnilo. "Nie, som totálne oddýchnutá. Takto som asi ešte ani nebola. A mali by sem zohnať veci, kým sa zobudia ostatní." "Veci? Akože oblečenie?" "Áno, nemôžeš predsa chodiť stále v tomto sexi plášti. Prvý dôvod- vonku by ti bola zima. Je jeseň, takže keby si vyšiel von, zamrzneš. Po druhé- chalani by ti takéto telo závideli." "To fakt?" spýtal sa Cecil úplne začudovane. Haruka sa zasmiala a dodala: "Ale, robím si srandu. Mal si vidieť svoj výraz tváre. Závidieť nebudú, ale určite si budú myslieť, že si trochu divný."
"Keď si to želá moja pani, je to pre mňa rozkazom. A mimochodom, ďakujem, že si myslíš, že môj plášť je ...sexi" Cecil posledné slovo doslova vydýchol so širokým úsmevom. Haruka sa rýchlo posadí, pretože sa bála, že sa okamžite preriekne, že jej celý Cecil príde... sexi. A tak teda celá červená rýchlo odbehla do kúpeľni. Cecil si však rýchlo domyslel, aké pocity sa jej víria v hlave a tak sa tiež postavil, popravil posteľ a zo zvedavosti vyšiel von na balkón.
V prírode skutočne panovala jeseň. Stromy sa pýšili svojím pestrofarebným lístím a vietor zase tým, že ich veselo zhadzoval. Odkedy tu bol Cecil naposledy, pár týždňov prešlo, ale počasie sa stihlo zmeniť dokonale. Bolo chladnejšie ako v jeho rodnej krajine, čo pocítil aj na jeho tele. Trošku ho striaslo. Zrazu ho niekto zozadu objal a pritisol k sebe. "No čo, mala som pravdu? Je chladno, však?" spýtala sa Haruka. "musím uznať, že áno. Na takéto teploty nie som zvyknutý..." Keď sa spoločne dívali na výhľad, Cecilovi sa hneď zdalo teplejšie, ale aj tak po chvíli navrhol: "Ideme po tie veci?" "Hej, môžeme ísť!"
Spoločne potom vyšli von z Harukininej izby. Dom bol úplne tichý, všetci spali. "Zídeme dole do šatníka. Chalani tam majú všetko oblečenie. Je toho plná izba. Ani si nevšimnú, že si pár kúskov požičiame," povedala Haruka potichu. Cecil iba prikývol a rozhliadal sa okolo. Zatiaľ nemal tú česť prezrieť si dom, takže aspoň obdivoval zariadenie.
Keď zišli dolu a vstúpili do šatníka, Haruka sa hneď rozbehla k veciam. Cecil za ňou len nechápavo pozeral a chytal do náručia všetky veci, ktoré mu hádzala. Po 15 minútach mal už plné ruky a za tou hromadou ho bolo ledva vidieť. "nepovedala si, že si ideme požičať pár kúskov?" Haruka sa na neho pozrela a prehodila: "No dobre, takže už aj, choď sa prezliecť a príď sa ukázať!" "Ako rozkážete princezná!" Cecil sa zavrel potom v kabínke a začal skúšať.
"No už si?" spýtala sa Haruka po chvíli. "Hej, ale na toto vaše oblečenie si asi nezvyknem." Cecil vyšiel von, postavil sa pre zrkadlo a spýtal sa: "Môže byť?" Haruka sa pozrela na jeho odraz a skoro onemela. Vyzeral skrátka fenomenálne, a to mal na sebe len jednoduché tričko s trojštvrťovými rukávmi, tenký hnedý šál a bledohnedé nohavice. "To musím vyzerať fakt hrozne, keď nič nehovoríš," "Nie, ja len... vyzeráš fakt skvele!" zvolala Haruka a dodala, "Podľa mňa ti sadne absolútne všetko, čo som vybrala. Ušetríme si čas, zober to všetko hore a toto si už rovno na sebe nechaj." "Keď myslíš!" povedal Cecil s úsmevom, ešte raz sa prezrel v zrkadle a išiel zobrať oblečenie.
"Kde vlastne budem spať počas toho môjho pobytu?" spýtal sa Cecil, keď stúpali hore schodiskom. "Myslím, že to bude hosťovská izba. Čo ty na to?" "Super! Ak to teda nie je ďaleko od tvojej izby," usmial sa Cecil. "Je na tom istom poschodí, to ti dúfam stačí," usmiala sa aj ona. Potichu prešli do izby. "Takže, veci si zaves do skrine a potom príď dole. Kuchyňa je napravo od schodiska, ale to uvidíš hneď. Ja idem pripraviť niečo na raňajky." Haruka ani nečakala na Cecilovu reakciu a odbehla preč.
"Hmm, tu niečo dobrého rozvoniava!" povedal nahlas Cecil na schodisku pri kuchyni. "Nevedel som, že vieš variť!" Haruka s úsmevom zdvihla zrak od panvici. "Samozrejme, že viem. Babička ma naučila aj piecť. Cez víkend tu šéfujem ráno ja! O chvíľu prídu aj ostatní. Neviem prečo, ale vždy zídu dole ako hodinky, presne keď im naberám." Cecil k nej prišiel, zozadu ju objal a pošepkal jej do ucha: "Ja myslím, že tá vôňa, ale mne stačí už len pohľad na teba a som sýty." Haruka sa obrátila a venovala mu malý bozk. "Ty si choď sadnúť ku stolu, onedlho to bude." prehodila potom, keď sa zas obrátila ku sporáku.
Cecil s úsmevom podišiel k jedálenskému stolu a ešte sa spýtal: "Kam si môžem sadnú?" "Za vrch stola. Si u nás čestným hosťom, takže asi tam," povedala neprítomne Haruka. Cecil teda poslúchol a sledoval ju ako nakladá úžasne vyzerajúcu hráškovú omeletu na taniere. Potom ich postupne odniesla na stôl a sadla si z ľava vedľa Cecila. "Vyzerá to skvelo," pochválil ju a dodal, "a vonia ešte lepšie!" Haruka sa trocha začervenala a pošepla slovo vďaky. "Tak sa teda do toho pustime," navrhol Cecil.
Zrazu sa na schodisku ozve smiech a hlasy. Haruka sa pozrie s očakávaním najprv na Cecila a potom na dvere. Zrazu sa vynorí strapatá červená hlava a za ňou všetci ostatní členovia skupiny STARISH.
KONIEC 2. ČASTI!

 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Miya-chan Miya-chan | E-mail | 10. listopadu 2012 v 23:21 | Reagovat

Super poviedka. Som zvedavá, ako budú na Cecila reagovať ostatný. :-D

2 Peťa-chan Peťa-chan | E-mail | Web | 11. listopadu 2012 v 9:17 | Reagovat

[1]: no povedzme, že radar, ktorý meria žiarlivosť bude mať vysoké hodnoty ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama