Symfónia srdca

8. července 2012 v 13:25 | Peťa-chan |  Uta no prince-sama

Symfónia srdca

(Poviedka v Uta no prince - sama štýle)


V jedno slnečné nedeľné ráno sme sa spoločne ocitli pri príbytku STARISH. Haruka sedela pod stromom pri jazere s notovým zošitom na kolenách. Premýšľala o novej melódií pre Jingujiho-sama. Malo to byť niečo veselé, láskyplné,... Lenže Haruka bola zvyknutá písať hlavne pre skupinu a teraz sa nevedela vôbec naladiť na tú správnu vlnu. Preto zavrela oči a po chvíli upadla do hlbokého spánku.
Sníval sa jej sen o tom, že Jinguji-sama spieval jednu krásnu pesničku. Ona bola v hľadisku a po ukončení celá sála tlieskala. Bolo to sólové vystúpenie Rena. Práve pre túto udalosť pred niekoľkými dňami Ren požiadal Haruku o pomoc. Haruka sa zrazu prebudila na jemné ťuknutie po pleci. Otvorila oči a zmätene pozerala pred seba. Stál tam sám Ren Jinguji v celej svojej kráse, s charakteristickým rozstrapateným účesom, odhalenou hruďou, zvodnými očami, kvetinou v ruke,...Haruke sa v tom okamihu rozplynula celá melódia zo sna. " Ó, moje malé jahniatko mi zaspalo. Si tak krásna, keď spíš! Ešte viac ako táto kvetina." Povedal Ren a dal jej ju do rúk. Haruka sa mierne začervenala a hanblivo sklopila oči.
"Jinguji-sama, ospravedlň ma! Chcela som pracovať na tvojej pesničke, ale zaspala som." Povedala Haruka. "Nemusíš sa ospravedlňovať, ale na oplátku by si sa mohla so mnou prejsť, čo ty na to?" spýtal sa Ren s obvyklým žmurknutím. "Haruka so šokovaným výrazom začala koktať: "Ja,ja ne-neviem..., či na to m-mám čas...I-idem do mojej izby a po-potom musím ísť cvi-cvičiť!" Ren sa s povzdychom usmial a odvetil: "Nevadí, ale stále sa mi vyhýbať nemôžeš. Aby sme sa vyhli ďalšej výhovorke, dohodnime sa kedy si vyjdeme na večeru." Haruka skoro od úžasu omdlela. Po chvíli dohadovania a ubezpečovania od Rena sa dohodli na zajtrajší večer. Ren potom s úsmevom na perách a rukou zdvihnutou na pozdrav odišiel. Haruka ostala sama a ešte stále nemohla uveriť tomu, čo sa pred chvíľou dialo. Zadívala sa za odchádzajúcou postavou, potom na jazero a vzdychla.
Do večera sa dokopy nič nedialo. Ak teda nerátame to, že Natsuki obliekol Sya do oblečku mačiatka a donútil ho ukázať sa Haruke. K tomu jej Otoya daroval tortu v tvare noty so slovami: "Za to všetko, čo si pre mňa urobila, pretože milujem.....tvoje pesničky!" Celkom bežný deň. Haruka tušila, že zajtra to bude ešte extrémnejšie a tak si s miernymi obavami ľahla do postele a o chvíľu zaspala.
Haruka sa ráno zobudila na to, že jej malý jazýček prechádza po líci. Naozaj príjemný budíček! Otvorila oči a zbadala Kuppura. Ten zamňaukal a vyskočil ku oknu. Haruka sa na posteli posadila a pretrela si oči. Kuppuru ešte raz zamňaukal a skočil von. Haruka sa za ním k oknu rozbehla, ale keď k nemu prišla, už ho nikde nevidela. Zato na ňu dole čakal Ren a kýval jej. Haruka sa usmiala a odkývala mu. Potom išla do kúpeľne osprchovať sa. Keď sa už utierala, počula, že jej prišla SMS. Bol to sám Ren. Haruka ostala prekvapená a po prečítaní správy aj mierne šokovaná.
S vlnou zvedavosti a obávania zišla pomaly dolu najesť sa. Dole ju už čakali pripravené raňajky, kvetina vo váze, odkaz a prehrávač CD. Haruka odhryzla z toastu a začala čítať odkaz. Ostala zarazená a pomaly zapla prehrávač. Odtiaľ sa po chvíli ozvali tóny saxofónu. Haruke sa melódia veľmi zapáčila a dostala nápad. Mohla by ju trochu upraviť a tak y sa z nej stal základ na novú pesničku pre Rena. Po zjedení raňajok išla hore do miestnosti na skúšanie a začala tvoriť. Bola tam až do popoludnia. Viackrát za ňou prišiel Masato a ponúkol sa, že jej pomôže. Haruka odmietla, chcela na tom pracovať sama i keď vedela, že by jej Masato skutočne poradil. navyše mala pocit, že pesničke niečo chýba.
Čas ubiehal a na hodinách odbilo 17,00. O hodinu a pol mali s Renom vyraziť na večeru! Haruka sa rýchlo zbalila a utekala do izby. Po chvíli pobehovania bezradne klesla na stoličku. Naozaj nevedela, čo si má obliecť, ako sa učesať, namaľovať,... O chvíľu na dvere niekto zaklopal. Haruka zdvihla hlavu a zvolala: " Ďalej!" Do izby vstúpil vizážista STARISH. "Haruka, si v poriadku? Stretol som ťa na chodbe a prebehla si okolo mňa tak rýchlo, že som ťa ani nestihol pozdraviť. Deje sa niečo?" Haruka sa začervenala a hanblivo povedala: "Prepáč, ja som zas nevnímala čas a o hodinu mám ísť s Renom na večeru, kvôli jeho pesničke,... a neviem čo si mám dať na seba a tak, no..." Vizážista sa usmial a podišiel k Haruke: " No, viem, že obliekam hlavne chlapcov, ale Haruka, ty to ešte nevieš, ale už dávno som sa ťa chcel spýtať, či by som aj tebe nemohol pomáhať s vizážou. Šaty a oblečenie mi prišlo pred dvoma týždňami a pár kúskov je pre takúto príležitosť ako stvorených!" Haruka sa jemne usmiala a nakoniec sa dohodli na tom, že odteraz jej bude pomáhať vyberať šaty práve on. Spolu potom zbehli dolu do šatne a o trištvrte hodinu bola Haruka hotová.
Ren ju mal čakať už v reštaurácií a odvoz práve dorazil pred dom. Haruka nasadla do! limuzíny ! a tam na ňu čakala čokoláda a ďalší odkaz, na ktorom stálo: " Milé jahniatko. Viem, že keď ťa uvidím, budem najšťastnejší člen skupiny STARISH, ale keďže šťastie trvá vždy len krátko..." Zrazu sa otvorili dvere a stál tam sám Ren. Neodolateľný, perfektne oblečený, s kyticou ruží a piknikovým košom. Haruka razom onemela. Čakala všetko - okrem tohto. Ren ju k sebe pritiahol a usmial sa. Do rúk jej vtisol kyticu a Haruka čakala, že ju pobozká, ale on jej len prešiel jemne prstom po líci a pošepkal: " Haruka, dnes si tak krásna, a aby mi ťa aj samotné hviezdy závideli, prichystal som pre teba nočný piknik. Všetko je hotové, nikto nás nebude rušiť a navyše tam máš aj svoje obľúbené jedlá. To všetko pre teba! Masato mi poobede odkázal, že si skoro celý deň pracovala na mojej pesničke a toto je istá forma vďaky. Ak teda dovolíš, mohli by sme vyraziť. Cesta až taká náročná nie je, ale keby si chcela, tak ťa budem niesť na rukách." Haruka sa na neho s úžasom hľadela a on len žmurkol a ponúkol jej rameno. Haruke teda nezostávalo nič iné ako túto (lákavú?) ponuku prijať a tak konečne vyrazili.
Terén sa zvládnuť dal, ale možno to bolo práve tým, že ju Ren držal naozaj pevne. Haruka takto blízko pri Renovi ešte po dlhšiu dobu nebola a začala pociťovať aj niečo viac...jeho tep srdca, vábivú vôňu, teplo tela, príjemnú látku. Znovu sa začervenala. Ren si to nevšimol, ale aj on pocítil, že Haruke zrazu začalo biť rýchlejšie srdce. Spokojne sa usmial a miesto ramena u chytil za ruku. Harukine srdce začalo biť ešte rýchlejšie a Ren sa na ňu kútikom oka pozrel. Mierne sa červenala a pozerala na ich spojené ruky. Ren sa znova zadíval na cestu a po chvíli uvidel prvú pochodeň. Zrazu zastavil a pozrel sa na Haruku. " Moja dáma musí vydržať kráčať chvíľu osamote. Choď popri týchto pochodní a dostaneš sa na naše miesto stretnutia. Ja musím ísť ešte niečo zariadiť, ale pravdepodobne tam budem prvý." povedal Ren a rýchlo odbehol.
Haruka osamela a pomaly vykročila k prvej pochodni. Prehliadla si ju. Boli na nej vyryté noty a srdcia. O pár metrov ďalej uvidela ďalšiu. Prišla k nej a potom k ďalšej... Na ceste zrazu zbadala lupene ruží! Boli ich stovky a lemovali chodník až po neďalekú odbočku. Haruka bola z toho v úplnom pomykove. Ale celkom sa jej to aj páčilo. Išla popri nich až po poslednú pochodeň. Bol na nej pripnutý odkaz. Haruka si ho prečítala, nadýchla sa, prešla pár krokov a rozhrnula vetvy stromov.
Zrazu sa priestor otvoril a Haruka vstúpila na čistinku. V strede bolo veľké ohnisko, pri ňom dva plné stoly jedál od výmyslu sveta. Neďaleko ohniska bola obrovská deka, pred ňou ďalekohľad na pozorovanie hviezd a ! klavír so saxofónom! . Všade naokolo sviečky... Skrátka nádhera!!! Haruka podišla ku klavíru, obsypaného lupienkami, a zahrala pár tónov. Zrazu k nej prišiel z neznáma Ren a zozadu ju objal. Haruke objatie celkom dobre padlo, pretože jej začínalo byť zima a Renovo teplé telo ju príjemne hrialo. Ren cítil, že jej je zima a tak ju v objatí doviedol k ohňu. Potom išiel pre deku, aby si mohla Haruka sadnúť, poprípade ľahnúť. Keď ju Ren rozložil, Haruka si sadla čo najbližšie k ohňu. Ren im potom išiel naložiť jedlo a keď sa vrátil, začali jesť. Keď dojedli hlavné jedlo, prešli na dezert. Ren sa Haruke ponúkol, že ju bude jahodami kŕmiť. Haruka najprv odmietla, ale keď si v mysli predstavila, koľko snahy si s týmto Ren musel dať, prisvedčila. Ren sa v duchu veľmi potešil, ale zvonku dal najavo iba neodolateľný úsmev. Jahodu namočil do čokolády a pomaly ju dal Haruke do úst. Tá labužnícky odhryzla a vďaka výbornej chuti slastne prešla jazykom po perách. Po chvíli si však uvedomila, že takto predsa ďalej pokračovať nemôžu a utekala k ďalekohľadu. Ren sa trošku usmial a pobral sa za ňou.
Haruke zas ostalo zima a začala sa triasť. Ren k nej prišiel a znova ju objal, začo mu Haruka bola vďačná. Chvíľu tam tak stáli, až ju Ren otočil ku sebe a povedal: "Haruka, pozri sa na tú oblohu. Vidíš tú hviezdu rovno nad nami? Volá sa tak isto ako ty. Pomenoval som ju po tebe. " Haruka sa pozrela nad nich - na tú krásnu hviezdnatú oblohu a zbadala Haruku. Krásne žiariacu hviezdu. Nemohla tomu uveriť... Ren k nej potom pristúpil a zašepkal: " Túto noc si chcem pamätať až do konca môjho života. Nápad s nočným piknikom ma napadol presne v ten deň, čo som ťa požiadal o pomoc s novou pesničkou. Chcem, aby si aj ty pocítila, čo mám vo svojom srdci..." Haruka sa zahľadela do Renových modrých očí plných hviezd. Tie sa zase dívali len na ňu. Ren k nej ešte viac pristúpil a jeho tvár sa približovala k tej jej. Haruka zatvorila s obavami oči a pocítila Renov svieži dych na svojej tvári. Jeho pery našli jej a Ren ju nežne pobozkal. Haruka najprv bozk neopätovala, ale keď si spomenula na všetko z tohto večera, dostala túžbu bozk opätovať. Ren ju potom začal jemne bozkávať a ona mu tie bozky opätovala. Po niekoľkých minútach sa od seba odtiahli a Ren ju chytil za ruku. Spoločne sa zadívali na hviezdnatú oblohu. Haruke nebolo vôbec zima. Objala Rena a spoločne sa pobrali k deke. Chvíľu tam ešte sedeli a rozprávali sa, až napokon Haruka zaspala v Renovom náručí. Ten si neskôr ľahol tiež, stále držiac Haruku.
Haruke sa opäť sníval sen s Renom. Tentoraz si pesničku vypočula celú a po ukončení išla Rena pochváliť. Keď ju išiel už-už pobozkať, prebudila sa. Tentoraz si melódiu zapamätala celú. Ren pri nej sladko spal. Haruka sa vybrala ku klavíru a na notové papiere si celú melódiu poznačila. Verte, či neverte, bola to skoro presne tá istá melódia, na ktorej celý deň pracovala. Ale tentoraz jej nechýbalo už vôbec nič. Už bolo takmer ráno a začalo svitať. Haruke sa chcelo novú pesničku zahrať. Na príjemné tóny klavíra sa zobudil aj Ren. Chvíľu počúval a potom prišiel k Haruke. Začal spievať a doplňovať pesničku saxofónom. Po ukončení ju láskyplne objal a pobozkal. Obidvaja boli šťastní, že to všetko takto dopadlo. Po spoločných raňajkách išli domov. Tam v skúšacej miestnosti doladili posledné detaily.
O pár dní neskôr mal Ren predstaviť novú pesničku. Zožala veľký úspech a celá sála tlieskala. Ren sa Haruke poďakoval novým klavírom a plnou izbou ruží. Ale najkrajším darčekom pre ňu bolo, že sú spolu.

KONIEC
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Anketa

Aký pár v poviedkach sa vám páčil najviac? :)

Haruka a Ren 13.7% (20)
Haruka a Syo 10.3% (15)
Haruka a Otoya 19.2% (28)
Haruka a Cecil 17.8% (26)
Haruka a Masato 15.1% (22)
Haruka a Natsuki 11.6% (17)
Haruka a Tokiya 12.3% (18)

Komentáře

1 ABF ABF | 8. července 2012 v 20:39 | Reagovat

neesan uzasna poviedka. rychlo chod na dalsiu. neviem sa dockat O_O :-D

2 Peťa-chan Peťa-chan | E-mail | Web | 8. července 2012 v 20:55 | Reagovat

Tak som na ňu hrdá....:) Námet ďalšej je v hlave-už to len dokonale napísať ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama